Editorial: O čokoládovom likéri a službách železníc

V poslednej dobe nezvyknem často cestovať vlakom, ale uplynulý víkend bol výnimkou. V sobotu ráno som sa potrebovala dostať z Popradu do Žiliny a v nedeľu podvečer zase naspäť. Sobotné cestovanie prebehlo viac-menej štandardne, v nedeľu som sa však doplichtila na stanicu polomokrá od dažďa a v stave prislúchajúcom túre, ktorú som mala za sebou. Cieľ bol teda jasný: čo najrýchlejšie sa dostať domov, táto cesta bola už len posledným nutným zlom pred vidinou tepla, sprchy a varenej večere.

 

Asi po desiatich minútach sa pri mne zjavil jeden z nich s táckou a slovami: „Prepáčte, trvalo to trochu dlhšie. Na ospravedlnenie prijmite tento čokoládový likér ako darček.“

 

Vyhliadla som si teda reštauračný vozeň. Stála pred ním dvojica sprievodcov, ktorí ma privítali s úsmevom a hneď sa pýtali, aké mám číslo vozňa, aby ma nasmerovali. Nastúpila som však do „reštauráku“ s cieľom dať si len niečo teplé na pitie. Kaviarenská časť bola plná, a tak som sa s miernou obavou pýtala čašníka, či si môžem ísť sadnúť aj do reštauračnej časti. Samozrejme, odpovedal pohotovo a bez problémov. Objednala som si jednu kávu a po očku sledovala správanie týchto čašníkov ďalej, pretože som sa na slovenské pomery cítila ako Alica v krajine zázrakov. Tentokrát však tých pozitívnych. Čašníci boli ku všetkým milí a usmievali sa. Asi po desiatich minútach sa pri mne zjavil jeden z nich s táckou a slovami: „Prepáčte, trvalo to trochu dlhšie. Na ospravedlnenie prijmite tento čokoládový likér ako darček.“ To už som bola naozaj prekvapená a keď do vozňa vplával ešte aj pohodový sprievodca a s úsmevom začal kontrolovať lístky, to už bolo naozaj takmer na neuverenie.

Aby som to skrátila, túto cestu som vo vlhkých veciach a unavená mala v pláne len pretrpieť, ale vďaka týmto ľuďom sa z nej stala príjemná časť dňa. Najpozitívnejšie na tom bolo utvrdenie sa, že na Slovensku, a zvlášť tu v regiónoch, nie je všetko len zlé a na figu, ako sa to často hovorí. Po tejto skúsenosti som napísala železniciam mail s pochvalou pre týchto ľudí. Neviem, či im ho budú tlmočiť. Ale ak je len malá šanca, že áno, budem spokojná, pretože dobrá nálada, ktorú desiatkam ľudí v ten deň odovzdali, sa im aspoň trochu vráti. A vôbec – kde je napísané, že zákazník by mal vyjadriť len svoju nespokojnosť či hnev? Niekedy to môže byť aj presne naopak.

Mária Mlaková