Historický kalendár – 36. týždeň

» 6. septembra zomrel národný pracovník a publicista Michal Šoltés (27. 11. 1802 Mengusovce – 6. 9. 1862 Važec). Študoval v Kežmarku, Rožňave, Miškovci a v Bratislave. Teologické štúdium absolvoval na univerzite v Jene. V roku 1830 sa stal kaplánom v Partizánskej Ľupči, od roku 1831 bol evanjelickým farárom vo Važci. Stal sa členom Tatrína a dopisovateľom Štúrových Slovenských národných novín a Slovenských novín. Písal o slovenskom jazyku a literatúre, o národno-buditeľskom ruchu a miestnych pomeroch. Bol účastníkom schôdze liptovských evanjelických farárov, ktorí podpísali osvedčenie za Štúrovu spisovnú slovenčinu. Šoltés bol literárne činný. Napísal Piesne slovenského ľudu (Domová pokladnica, 1864), stal sa zakladateľom Spolku miernosti vo Važci a viacerých národnobuditeľských spolkov. V jeho dome sa zásluhou viacerých členov rodiny hrávalo slovenské ochotnícke divadlo.

» 8. septembra zomrel sochár František Gibala (5. 4. 1912 Krajná Poľana, okr. Svidník – 8. 9. 1987 Bratislava). Bol absolventom Akadémie výtvarných umení v Prahe a po návrate zo študijného pobytu v Paríži pôsobil ako pedagóg na priemyselnej škole v Prešove, a potom ako samostatný umelec v Bratislave. Zúčastnil sa na reprezentačných výstavách slovenského umenia v rôznych európskych krajinách i v USA. V Starom Smokovci je jeho dielo Víťazstvo a na cintoríne v Javorine Orol na hrobe J. Votrubu. V Poprade sa pred hotelom Gerlach nachádza plastika s názvom Človek, príroda a skaly.

» 10. septembra zomrel lekár, prírodovedec, botanik, zoológ, archeológ a paleontológ Michal Greisiger (25. 12. 1851 Stráne pod Tatrami – 10. 9. 1912 Spišská Belá). Základné vzdelanie získal v rodnej obci, maturoval na gymnáziu v Kežmarku. Medicínu študoval na medicínsko-chirurgickej jozefínskej akadémii Josephinum vo Viedni, následne v Budapešti, kde bol promovaný na doktora medicíny. V roku 1878 sa usadil v Spišskej Belej ako praktický lekár a úradný lekár tabakovej továrne, neskôr sa stal hlavným mestským lekárom. Jeho zdravotnícky obvod siahal od Popradu po Hniezdne, cez Zamagurie, Ždiar a Javorinu až do Poľska. Venoval sa hlavne zdravotníckej osvete, najmä boju proti fajčeniu a alkoholizmu, komunálnej politike, prispel k vybudovaniu kanalizácie v Spišskej Belej a rozvoju turistiky. Zaoberal sa aj vlastivedným výskumom, skúmal okolitú tatranskú prírodu. Intenzívne sa venoval botanike, faunistike, archeológii, paleontológii a kultúrnej histórii Spiša. Výsledky pozorovaní publikoval nielen v miestnej, ale i v zahraničnej tlači. Bol zakladajúcim členom a funkcionárom Uhorského karpatského spolku. Ešte pred postavením Karpatského múzea zhromažďoval exponáty do jednotlivých oddelení múzea, bol zvolený za kustóda zoologického oddelenia. V roku 1887 urobil v múzeu zoologickú expozíciu. Bol členom Rakúsko-uhorského ornitologického spolku, neskôr Uhorského ornitologického ústredia. Bol dlhoročným členom a predsedom Rybárskeho spolku v Spišskej Belej.

» 11. septembra zomrel lekár a organizátor turistiky Edmund Téry (4. 7. 1856 Beba Veche (Rumunsko) – 11. 9. 1917 Budapešť). Téry v roku 1879 získal lekársky diplom na univerzite v Budapešti a od decembra 1880 do roku 1884 bol štátnym banským lekárom v Štefultove pri Banskej Štiavnici. Téry mal rád prírodu. Členom Uhorského karpatského spolku (MKE) bol od roku 1875, v roku 1877 sa stal členom jeho predsedníctva. Spolu s Tatranskou sekciou MKE Téry v rokoch 1898 a 1899 inicioval výstavbu chaty v Malej Studenej doline, ktorú pri otvorení 21. augusta 1899 nazvali jeho menom. Téry vo februári 1889 s priateľom Gustávom Thirringom založil a potom viac ako 21 rokov redigoval časopis Turisták lapja a uverejňoval v ňom vlastné články o Tatrách. Navrhol postaviť na Slavkovskom, Lomnickom, Gerlachovskom štíte, ale aj na Sitne meteorologickú stanicu. Téry venoval pozornosť aj vodcovskej a záchranárskej službe, výberu chatárov, školskej turistike a lacným nocľahárňam. V Tatrách Téry pôsobil pomerne krátko, ale významne. Jeho prvá túra viedla v roku 1875 do Studených dolín.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou.