Mladí Sviťania pod Tatrami „valcujú“ s bubnami

Memoriál Jána Stilla, svitský Horal či Podtatranský polmaratón – aj na týchto akciách ste mohli počuť bubnovú šou Batida zo Svitu.

Takto Batida sprevádzala Keňana Kemoia, ktorý vyhral 40. ročník Malého štrbského maratónu. (Snímka: mik)

Na Slovensku sa brazílskym rytmom na bubnoch venujú len dve nitrianske kapely a „domáca“ Batida. Za novinkou v regióne stojí mladý Popradčan Matej Kojš.

Bubnoval aj v Casablance

Rytmy bubnov ho nadchli už počas vysokoškolských štúdií v Nitre. Dostal sa do kapely, ktorá hrala brazílske rytmy a neskôr si zahral aj africké rytmy, tie brazílske ho ale oslovili viac. „S kapelou Campana Batucada sme mali aj sto koncertov do roka. Dostali sme sa aj do zahraničia, pochodili sme Dubaj, Katar, Bahrajn, v marockej Casablance sme otvárali najväčšie nákupné centrum v severnej Afrike,“ spomína Matej Kojš. Keď sa vrátil pod Tatry, začali mu muzikantské zážitky chýbať.

Zakladateľ skupiny Matej Kojš. (Snímka: mik)

„Nastanú chvíle, kedy je to náročné a potom si poviem – ako to, že im to nejde? A sú aj ľudia, ktorí nikdy nehrali na žiadny nástroj a je to super. Dvere máme otvorené pre kohokoľvek.“

 

Matej Kojš
zakladateľ skupiny Batida

Bubny na 50-tke

Prvým krokom bolo nájsť členov kapely. V okolí však „nepozbieral“ bubeníkov, ktorí by mali chuť. „Tak som zháňal medzi mojimi kamarátmi. Keďže to nie sú bubeníci a niektorí ani len muzikanti, dohodli sme si seriózne podmienky – trénovať aj pomimo. Dvakrát do týždňa máme tréningy po dve hodiny plus vystúpenia a každý doma cvičí cvičenia, ktoré im dám. Nejdem na nich veľmi tvrdo, je to asi 15 až 20 minút denne,“ hovorí Matej Kojš.  Takto začali pred rokom a pol, od uplynulej jari je ich počuť aj mimo skúšobne. Viacero vystúpení mali počas bežeckej série Tatry v pohybe Prestige Tour, „blahoželali“ už aj na oslave 50-tky. Za toto leto mali vyše 20 vystúpení. Bubeníci hrajú na chocalho (šokli) či surdách. Najťažší nástroj na techniku je caixa – „bubeníka Paťa Jaša aj najviac drtím, lebo na tomto nástroji to naozaj treba,“ vraví Kojš, ktorý v kapele hrá na repenique. V Batide ešte chýba timba, „vyzerá ako congo, má kovové telo a koženú blanu,“ pokračuje Kojš. Ako ideál sa hudobníkom ukázali počas vystúpení  10-minútové vstupy. „Keďže v kapele nie je žiadny ultramelodický nástroj, ľudia by to nevydržali,“ vraví so smiechom Kojš.

Hudobníci zo Svitu nemohli chýbať ani na tohtoročnom Horalovi, ktorý bol zároveň európskym šampionátom v cyklistickom MTB maratóne. (Snímka: mik)

Dvere sú otvorené

Na akciách hrajú siedmi, v kapele je už deväť bubeníkov a vítaní sú aj ďalší adepti. „Najprv si otestujem, do akej miery má človek rytmus. Dá sa naučiť veľa, no s rytmom je to veľmi ťažké. Nastanú chvíle, kedy je to náročné a potom si poviem – ako to, že im to nejde? Ale potom prídu chvíle, keď zahráme dobre vystúpenie a človek si povie, že to stojí za to. Sú aj ľudia, ktorí nikdy nehrali na žiadny nástroj a je to super. Dvere máme otvorené pre kohokoľvek,“ hovorí Kojš. Nástroje pre začiatočníkov majú v Batide erárne.

Bubeníci boli aj pri vyvrcholení 3. ročníka Tatry v pohybe Prestige Tour – na Podtatranskom polmaratóne. (Snímka: mik)

Cieľ: Rio

Snom bubeníkov je dostať sa raz do Ria v Brazílii, zažiť ako kapela atmosféru karnevalu a zahrať si v obrovskej 300-člennej kapele. Bubeníci sa zídu už týždeň dopredu na workshopoch a na karnevale vystupujú spolu. „Moji kamaráti, ktorí tam boli, vraveli, že je to zážitok na celý život,“ hovorí Kojš. Najbližšie Batidu uvidíte 9. septembra v Heľpe, kde bude beh do vrchu.

Jana TOMALOVÁ