Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1927

Tatranská výstava vo Veľkej

Budova bývalého Tatranského múzea v popradskej mestskej časti Veľká. Snímka: rov

Po tretí raz bol za prezidenta republiky zvolený T. G. Masaryk, ale oponentov mal nielen v komunistoch, ale aj v národne orientovaných stranách. Vláda tohto roku nepadla. Parlament prijal zákon o krajinskom zriadení (zaniklo ním Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska aj župy). Zdanlivo pokojný rok bol vzrušujúci aspoň v dámskej móde. Sukne už totiž odhaľovali lýtka a dámy si skracovali aj vlasy až na takmer chlapčenské účesy.
V Poprade fungovala veľmi kompaktná a agilná organizácia Klubu československých turistov. Jej celkom prirodzenými lídrami boli páni Ing. Robert Vosyka a mjr. Václav Dusil. Obaja Česi, ale myslením, názormi predsa len trochu iní ako napr. „tatranskí Česi“ typu Aloisa Chytila, ktorý to česko – slovenské identifikoval len s českým, nemeckých starousadlíkov pritom vnímal div nie ako nepriateľov… Spomenutí páni boli tolerantní, ich záujmom bolo pomôcť – a vymysleli Tatranskú výstavu.
Nápad vznikol ešte na sklonku roku 1926. Páni tušili silu mediálnej kampane a zapojili rovnako Krásy Slovenska ako aj napr. Karpathen Post. Pôvodne to mala byť výstava fotografií, dokonca aj súťažná. Téma bola jasná: Vysoké Tatry. Miestom konania sa stalo Tatranské múzeum vo Veľkej, lebo dokázali pre myšlienku nadchnúť nielen jeho správcu Dr. Eduarda Daitsa, ale aj členov výboru Velickej muzeálnej spoločnosti.
V nedeľu 17. júla 1927 napokon výstavu otvorili. To sa už z pôvodne fotografickej výstavy zmenila na naozaj veľkú a široko koncipovanú akciu. Samotná výstava mala časť fotografickú, obrazovú, krojovú a svoju vlastnú expozíciu mala skupina Masarykovej leteckej ligy z Popradu. Boli ukážky remesiel a predaj výrobkov. V rámci výstavy sa dokonca 31. júla uskutočnili v Tatranskej Lomnici národopisné slávnosti, na ktoré vypravili z Košíc zvláštny vlak.
Vosyka a Dusil však mali najviac radosti pri konečnom účtovaní. Veď čistý zisk predstavoval viac ako 5-tisíc korún. Všetky peniaze do haliera sa stali základným vkladom pre realizáciu zámeru, ktorý obaja už pri otvorení verejne proklamovali: stavba turistickej útulne, ktorá bude umiestnená pod vrcholom štítu Rysy.
Slovo obaja dodržali, do diela sa hneď pustili, ale to už je iný príbeh.

Mikuláš Argalács