Starosta Rakús: Nikto mi nevie povedať, ako má 20-percentná „väčšina“ integrovať Rómov

Obec potrebuje ďalšiu školu, chce ju stavať v osade. Splnomocnenec pre rómske komunity hovorí o segregácii.

V osade sa zatiaľ nachádza jedna škola. Ešte stále nie je jasné, či pribudne druhá. Snímka: jat

Jedna škola je v osade, jedna v obci a autobusmi vozia deti aj do prenajatých priestorov v bývalej administratívnej budove poľnohospodárskeho družstva podielnikov v Kežmarku. Napriek dvojsmennej prevádzke je to však stále málo pre sedemsto rómskych detí, obec plánuje výstavbu ďalšej školy. Najvážnejšou otázkou ostáva, kde bude škola stáť – v obci alebo v osade? V Rakúsoch čakajú na vyjadrenie splnomocnenca pre rómske komunity Ábela Ravasza už rok.

Kde stavať?

V Rakúsoch má trvalý pobyt 2 980 ľudí, z toho je etnických Rómov 2 370, teda takmer 80 percent. „Povedzte mi konkrétne, ako má 20-percentná „väčšina“ integrovať 80-percentnú „menšinu“ Rómov? Pýtal som sa ľudí z  organizácií, s ktorými prichádzame do  styku – rôzne agentúry, zástupcovia rezortov, štátni tajomníci ministerstiev školstva. Keď sa trošku ponorili do týchto problémov zistili, že to nie je také jednoduché a čiernobiele, ako sa zdá,“ povedal starosta Rakús Bystrík Václav. Nerómske deti v obecnej škole neevidujú od roku 2003, preto sa proces integrácie zdá v obci nemožný. „Potrebujeme stavať školu a ministerstvo a úrad splnomocnenca zastávajú stratégiu v rámci smernice Európskej komisie tzv. 3 D – desegregácia, degetoizácia a destigmatizácia.

Deti treba podľa splnomocnenca pre rómske komunity vytrhnúť z homogénneho prostredia. Snímka: jat

V rámci nej teda nesmie dochádzať k segregácii, škola by mala byť v obci a deti by tu mali dochádzať a učiť sa s ostatnými, ktoré tu však nechodia. Čiže aká integrácia? Logika hovorí, že treba školu postaviť v osade, aby sme sa vyhli drahému cestovaniu a sprevádzaniu detí alebo riziku nehôd pri presunoch peši,“ pokračuje Václav. Podľa jeho slov je tiež dôležité začleňovanie v rámci celého Slovenska, teda tam, kde chýbajú pracovné sily.

Problémy boli aj v iných obciach

Ešte v júli minulého roku Rakúsy navštívil splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz. Podľa neho „pri uplatnení desegregačného princípu nehľadáme prirodzené riešenia, ale chce­me ovplyvniť nepriaznivý vývoj udalostí,“ uvádza sa v zápisnici z následného stretnutia so starostom 30. septembra v Bratislave.

V Rakúsoch majú kostol (naľavo) a modlitebňu stavajú aj adventisti siedmeho dňa. Snímka: jat

Starosta reagoval listom, v ktorom apeluje aj na občiansku vybavenosť osady, kde sa nachádza vodovod, osvetlenie, kanalizácia, rekonštruované bytové domy, budova základnej a materskej školy, zberný dvor, centrum voľného času, komunitné centrum, cintorín, výdaj pošty či služby detskej lekárky. Podľa starostu je osada v Rakúsoch vybavená lepšie ako tá v Stráňach pod Tatrami, kde bola škola v rámci podobného programu postavená nedávno. „Kapacita pôvodných škôl v Stráňach pod Tatrami bola taká nízka, že každé ráno odchádzalo sedem autobusov do Kežmarku, škola mala elokované pracoviská aj na stredných školách, kde si prenajala priestory. Potom dostali v rámci rôznych výziev a projektov peniaze a postavili školu v rómskej osade, na tieto desegregačné princípy sa ešte tak neapelovalo,“ povedala vedúca školského úradu Veľký Slavkov Alena Madzinová.

„Naši ľudia robia v rôznych firmách, ale je to slabé percento. Roboty je, len treba chcieť. Pracovné návyky chýbajú a je nás čoraz viac.“

 

Maroš Oračko
koordinátor pre aktivačné práce v osade v Rakúsoch

Práce je dostatok

Na názor sme sa pýtali aj priamo v osade. „Deti sa majú dobre aj v Kežmarku, ale radšej by som bola, keby dcérka chodila do školy tu. Nechodila by autobusom, je jej zle, vracia a deti sa v autobuse tlačia,“ povedala Libuša Gáborová. Mamičky z osady tvrdia, že by boli rady, keby ich deti chodili do školy aj s ostatnými deťmi z obce, ale podľa ich slov by tie deti aj tak nechodili do školy s rómskymi. Preto za lepšiu alternatívu považujú školu v osade. Podľa koordinátora pre aktivačné práce Maroša Oračka segregácia narastá aj kvôli nízkej zamestnanosti, mnohí rodičia bez práce nedbajú na vzdelanie detí. „Naši ľudia robia v rôznych firmách, ale je to slabé percento. Roboty je, len treba chcieť. Pracovné návyky chýbajú a je nás čoraz viac,“ hovorí Maroš Oračko.

Niektorí Rómovia z osady pracujú. Rozdiely vidno aj na domoch.  Snímka: jat

Ako príklad uvádza svojho brata, ktorý žil v Prahe, v triede bol jediný Róm, musel sa snažiť, zmaturoval a má dobrú prácu. „A tu v dnešnej dobe neverím, že keď budú chodiť naše deti samy do školy, zvládnu to. Bude to len horšie,“ pokračuje koordinátor Maroš Oračko.

Rozhodnutie nepadlo

Na úrade splnomocnenca pre rómske komunity zatiaľ nemajú  informácie, že by bolo postavenie školy odsúhlasené.  „V každom prípade som presvedčený, že postavenie modulovej školy by desegregácii v obci nepomohlo, a s najväčšou pravdepodobnosťou by to nevylepšilo ani kvalitu výučby rómskych detí v obci,“ napísal hovorca splnomocnenca Vladimír Horváth. Podľa jeho slov existuje viac spôsobov riešenia situácie v Rakúsoch. „Jedným z nich by bolo rozšírenie už existujúcej školy dole v obci. Ďalším riešením je napríklad vytvorenie komplexného rozvojového plánu pre osadu, s cieľom vytvorenia tzv. novej dediny, to však znamená investície a presun obecných služieb do lokality,“ uviedol Horváth.

Jana TOMALOVÁ