V Huncovciach odhalili pamätník obetiam holokaustu (+FOTOGALÉRIA)

Uplynulý piatok Huncovčania spomínali na svojich židovských spoluobčanov, ktorí počas vojny zahynuli v koncentračných táboroch. Na akcii slávnostne odhalili aj nový pamätník.

Huncovčania počas pietnej spomienky na obete holokaustu. Snímka: mam

V parku pred evanjelickým kostolom v Huncovciach od piatku stojí mohutný sedemramenný svietnik, tzv. menora. Ide o jeden zo základných symbolov judaizmu a v tejto obci má pripomínať mená a osudy všetkých obyvateľov obce, ktorí boli počas druhej svetovej vojny odvlečení do koncentračných táborov a našli v nich smrť. Menoru v piatok doobeda slávnostne rozsvietili pozvaní hostia spolu so starostom obce Jozefom Majerčákom.

Spomienka priamo na historickom mieste

„Menora je symbolom svetla a ja dúfam, že aj vďaka nej budete mať v Huncovciach viac svetla ako tmy,“ povedal na úvod rabín Michail Kapustin, predstaviteľ židovskej náboženskej obce. Spomienka mala ekumenický charakter, keďže sa na nej zúčastnil aj zborový farár evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Roman Porubän a miestny rímsko-katolícky kňaz Ján Pramuka.

„V roku 1939 sa mimoriadne zhoršilo postavenie aj slovenských Židov, a tým aj židovských spoluobčanov v našej obci. Najskôr im boli odobraté všetky ľudské práva, neskôr boli povolávaní na nútené práce a od marca 1942 už boli deportovaní do koncentračných táborov. Takmer všetci 85 židovskí spoluobčania, ktorí v roku 1940 v obci žili, museli takto nedobrovoľne opustiť svoju rodnú obec,“ pripomenul starosta Huncoviec Jozef Majerčák a zároveň zdôraznil, že práve na mieste zhromaždenia, v parku pred evanjelickým kostolom, zhromaždili počas vojny ozbrojenci celé rodiny židovskej národnosti. Odtiaľ cez popradskú železničnú stanicu a zberný tábor v Žiline odchádzali transporty do táborov smrti.

„Menora je symbolom svetla a ja dúfam, že aj vďaka nej budete mať v Huncovciach viac svetla ako tmy.“

Michail Kapustin, židovský rabín

 

Prvýkrát som zažil, čo znamená mať hlad

„Takto neskutočne tragicky skončila výnimočná história aj židovskej náboženskej obce v Huncovciach,“ povedal ďalej Majerčák. Zo všetkých huncovských Židov, ktorých odvliekli do koncentračných táborov, sa totiž dokázal zachrániť iba jeden, Eugen Zinn. S ním po rokoch nadviazal kontakt jeden z obyvateľov Huncoviec, Ján Gurník, ktorý bol zároveň jedným z iniciátorov piatkovej akcie. Jánovi Gurníkovi sa podarilo získať cenné svedectvo Eugena Zinna. „V marci 1942 sa mali všetci židovskí chlapci a muži medzi 16 a 45 rokom života zaregistrovať do núteného pracovného tábora. Môj brat mal špeciálne pracovné povolenie, a preto bol od tejto povinnosti oslobodený. 1. apríla 1942 nás zhromaždili a uväznili v Thökölyho hrade v susednom meste Kežmarok. Nasledujúci deň nás vzali vlakom do Žiliny (do zberného tábora – „Sammel-Lager“). Tam som prvýkrát v živote zažil, čo to znamená mať hlad. Hlinkova garda sa zabávala na tom, že nás bili bez akejkoľvek príčiny. Dúfali sme, že nás skoro pošlú do nášho cieľa, lebo sme si boli istí, že horšie to už nemôže byť; ako málo sme však toho vedeli,“ píše sa v spomienkach Eugena Zinna, ktoré má Ján Gurník uchované.

Zaznela aj aramejčina

Po slávnostnom zažatí menory sa prítomní presunuli do evanjelického kostola. Tu si vypočuli príhovory hostí, pričom židovský rabín Michail Kapustin predniesol aj starodávnu modlitbu v aramejčine. Spolu s tónmi hudobných hostí Mojše band potom v kostole zazneli mená všetkých huncovských Židov, ktorí v 40-tych rokoch minulého storočia museli čeliť násilnej smrti.

Jeden z prítomných hostí si dokonca zaspomínal na to, ako na vlastné oči videl zhromažďovanie Židov v parku pred kostolom. Chýbalo málo a sám by sa dostal k nim, zachránil ho však práve jedna Židovka, ktorý strážcov upozornil, že tento malý chlapec sa k skupine dostal len nedopatrením, z detskej zvedavosti. Piatkovú pietnu akciu zakončil koncert skupiny Mojše band. „Vážime si to, čo nám naši židovskí spoluobčania v obci zanechali. Takýto odkaz chceme odovzdať aj našim deťom,“ uzavrel starosta Huncoviec Jozef Majerčák.

Mária Mlaková