Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1933

Nahliadnutie do kuchyne Tatradráhy

V Nemecku sa v roku 1933 moci ujal Hitler a svet opojený z koča veľkej hospodárskej krízy ešte stále toto nebezpečenstvo bagatelizoval. Nie tak Česko-Slovensko. Malypetrova vláda predložila parlamentu sériu zákonov na obranu demokracie. Boli prijaté. Pribinove oslavy v Nitre boli dejiskom otvoreného konfliktu medzi čechoslovakistickým centrom a slovenskou autonomistickou platformou. Premiér Malypetr v parlamente prehlásil, že české krajiny doplácajú na Slovensko. V Žiline mal premiéru film Karola Plicku Zem spieva.
Stránky zápisníc zo zasadnutí Správnej rady Tatranskej elektrickej vicinálnej dráhy, účastinnej spoločnosti, už časom zožltli. Aj kvalitný dokumentačný atrament zoslabuje čas. Iba takmer kaligrafické písmo zapisovateľa udivuje čitateľa, kým ho neprebije obsah. A tak si nalistujme rok 1933, ako ho prerokovali páni MUDr. Rudolf Raše (áno, ten generál z légií), Dr. Josef Beck, Dr. Jan Kalla, ministerský radca Ing. Karel Juránek, Dr. Václav Perek, prof. Dr. August Rath, poslanec Dr. Juraj Slávik, MUDr. Mikuláš Szontagh a Pavel Varsik.
Pán riaditeľ Ing. František Rejchrt prečítal správu, v ktorej sa konštatovalo opatrné zlepšovanie situácie v končiacej sa kríze. A niektoré údaje sú naozaj až inšpiratívne, hoci uplynulo už viac ako osemdesiat rokov. Prvý vlak zo Štrbského Plesa odchádzal o 6.25 h a posledný tam prichádzal 23.40 h. O prevádzku Tatradráhy (to bol hovorový názov TEVD) sa staralo 90 ľudí, z toho bolo 14 na pozíciach úradníckych. Šesť pracovníkov sa staralo o trať – a ona bola aj v zime prejazdná.
Tatradráha dostala konkurenciu v podobe autobusovej dopravy, lebo ČSD zaviedli v lete linku zo Štrbského Plesa na Lysú Poľanu. No a ešte tu bola súkromná firma Malinovský, ktorá začala na tatranské cesty nasadzovať stále viac autobusov. Do boja s konkurenciou nasadilo vedenie Tatradráhy skupinové zľavy. A začali jazdiť tzv. halierové vlaky. Čo to bolo? Od 17. septembra, aby predĺžili v Tatrách sezónu, jazdili vlaky o 66 percent lacnejšie. Malo to prilákať najmä návštevníkov z blízkeho okolia, ale tento experiment sa v prvom roku veľmi nevydaril.
Tatradráhe sa podarilo zraziť stratu pod 100-tisíc korún a bol predpoklad, že oživenie po kríze túto stratu zlikviduje. Banka československých légií ako majiteľka tejto železnice bola spokojná. Pražskí bankári mali túto tatranskú investíciu dobre prepočítanú. Ešte totiž fungovala nákladná doprava a chystala sa veľká investícia, ktorou bola stavba liečebného ústavu vo Vyšných Hágoch.

Mikuláš Argalács