Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1934

Latentný konflikt CZ-SK sa decentne prevalil

Kríza sa síce definitívne skončila, no atmosféra, najmä v Európe, v roku 1934 hustla. V talianskych voľbách dostali fašisti 99 percent hlasov. Francúzsko-sovietsky pokus o Východný pakt zablokovali Poľsko a Nemecko. V Španielsku vyhlásili v októbri vojnový stav. Francúzi začali vyhosťovať poľských robotníkov. V Prahe sa začal (doslova) boj o insígnie Karlovej univerzity a významnou postavou tohto diania bol vtedajší rektor Karel Domin. Futbalisti ČSR (s Čambalom ako jediným Slovákom v zostave) získali na futbalových majstrovstvách sveta striebornú medailu. „Menovanie. MUDr. Ľudovít Izák, primár sanatoria dr. Szontagha v Novom Smokovci bol menovaný – s platnosťou od 1. júla t. r. – primárom sanatoria Všeobecného penzijného ústavu v Novom Smokovci ako i zástupcom riaditeľa. Hlavným lekárom a riaditeľom ústavu je, ako sme už v 1. čísle nášho časopisu oznámili, MUDr. Arnošt Ekštein, býv. hlavný lekár sanatoria v Tatranských Matliaroch. Hospodárskym správcom sa stal František Riedel, doterajší tajomník sanatoria dra Szontagha. Tatranská verejnosť uvítala menovanie uvedených s uspokojením, lebo prenášajú do nového pôsobišťa okrem dlhoročnej odbornej skúsenosti aj znalosť tatranských pomerov. Ďalšia slovenská verejnosť bola veľmi znepokojená, keď sa dozvedela o menovaní pp. Dr. Ekšteina, Riedla, Kolaříka a Mrázka, mysliac, že ide o ľudí z Čiech novo dosadených. VPÚ ich však prevzal zo sanatoria dr. Szontagha, resp. Tatranských Matliar, kde dlhé roky, resp. už od prevratu pôsobili. Ináč, pri obsadzovaní ďalších miest VPÚ iste vyhovie oprávnenému požiadavku Slovenska.“ Veľavravný článok z periodika Vysoké Tatry (IV., č. 19, s. 36) hovorí o tom, že dianie vo „veľkej politike“ začalo prenikať aj do širšieho spoločenského diania. V tridsiatych rokoch už neplatilo, že niet slovenských lekárov, učiteľov, ba sformovala sa rýchlo stredná trieda, iba na vedúcich postoch sa to neodrážalo. Rástla teda slovenská (ale aj nemecká) nespokojnosť a už keď sa tvoril organizačný výbor Pretekov FIS na rok 1935 (neoficiálne majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní), bolo v ňom viac ako šesťdesiat ľudí, iba 25 z nich bolo českej národnosti, takmer všetci (okrem Chytila) akceptovaní.

Mikuláš Argalács