Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1935

Pre dobré meno Tatier

Vyzeralo to už v roku 1935 ako na Titanicu: fašizmus sa pevne udomácnil v Taliansku, NSDAP v Nemecku, v parlamentných voľbách v ČSR sa druhou najsilnejšou stranou stala Sudetonemecká strana a slovenský Autonomistický blok získal v parlamente 22 mandátov. Českí politici ho do koalície nechceli a na problém si zamiešali. Až tak, že Malypetrova vláda na jeseň padla a premiérom sa stal Milan Hodža (ten pán z letného bytu v Tatranskej Lomnici). Prezident T. G. Masaryk 14. decembra abdikoval.
V roku 1935 boli Vysoké Tatry miestom konania svetového športového podujatia. Svaz lyžařů Republiky Česko-Slovenské získal poverenie usporiadať preteky FIS v klasických lyžiarskych disciplínach. Vďaka autorite Ing. arch. Karla Jarolímka sa podarilo v zväzových orgánoch presadiť, že sa miestom konania stanú Vysoké Tatry. Nebolo to ľahké, veď vrcholné zväzové orgány obsadili najmä ľudia z Čiech a Moravy, ale autorita je autorita.
Ešte v roku 1934 vznikol organizačný výbor, ktorý tvorili najmä pražskí funkcionári a činovníci. Ako sa však blížil februárový termín, začali aj v Prahe chápať, že Tatry sú predsa len ďaleko, vlastná organizácia tak významného podujatia nie je iba o honore a organizátori musia byť najmä tam, kde sa podujatie bude konať. Vznikol organizačný výbor, ktorý bol schopný aj organizovať v mieste konania.
Predsedom sa stal popradský okresný náčelník Michal Haviar (predĺžená ruka vlády), ale podpredsedovia a tajomník boli Dr. Jan Opatrný, Dr. Pavel Kunsch, Dr. Josef Říha a Miloslav Slavík. Celkom 64 mien, 25 Slovákov, 30 Čechov a 9 najmä Nemcov. Iste, určité napätie bolo aj v tomto organizačnom výbore, ale nemalo vôbec národnostný podtón. Skôr to boli mikrosúboje ohromnej ješitnosti a racionálnych riešení. Zaujímavé – bolo to pred viac ako 80 rokmi – najväčší konflikt spôsobili novinári z českého bulváru, ktorí bagatelizovali prácu rozhodcov, najmä však stoviek vojakov, ktorí bojovali so snehovou búrkou a jej následkami.
Napokon Česi a Slováci spolu s karpatskými Nemcami dotiahli prvé veľké svetové lyžiarske podujatie do úspešného konca. Takto preteky FIS 1935 hodnotila aj európska športová tlač, nehovoriac o pozitívnom hodnotení orgánov Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS.

Mikuláš Argalács