Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1936

Sokolská aktivita

Európska demokracia dostala v roku 1936 ďalšiu ranu víťazstvom Francisca Franca v Španielsku, ktorý na dlhé desaťročia nastolil diktátorský režim. Podporila ho formujúca sa os Berlín – Rím. Kráľ Eduard VIII. abdikoval. Ministerský predseda Hodža oživil myšlienku integrácie stredoeurópskych štátov. Hitler na Letných olympijských hrách v Berlíne predviedol, ako možno šport politicky zneužiť. Bolo síce pikantnou skutočnosťou, že v miestnej organizácii Matice slovenskej v Poprade bolo viac ako osemdesiat percent Čechov, ale vnímalo sa to skôr ako eliminovanie silného vplyvu Nem­cov a v Poprade aj Maďarov. Veď tu existoval stále tzv. Maďarský dom.
Medzi prvými organizáciami bez nemeckého vplyvu vznikol v novej republike Sokol. Popradskí členovia Sokola boli aktívni, ale veľa ich aktivít zmarilo počasie. Ich náčelník Robert Vosyka sa rozhodol konať. Jeho priateľ staviteľ Josef Šašinka, ináč amatérsky projektant (ale určite nie architekt, ako sa často v jeho životopisoch uvádza), naprojektoval telocvičňu, ktorá v duchu názvoslovia investorskej organizácie niesla názov Sokolovňa.
Členovia popradského Sokola spolu s ľuďmi zo Šašinkovej firmy stavali, len aby bol ich stánok športu, kultúry a spoločenského stretávania čo najskôr hotový. Bol, za rok. Sokolovňa mala okrem hlavnej plochy s náradím, vrátane kruhov aj javisko, balkón, šatne, kúpeľne a WC, kanceláriu a bufet. Pridajme k tomu ešte vonku rozmiestnené gymnastické náradie, volejbalové ihrisko… Sokoli mali svoje hniezdo. No a záujem bol obrovský, ako dokumentuje aj dosiaľ nepublikovaná fotografia z albumu Vlasty Vyšňovej, rod. Mimránkovej. Jej rodičia patrili k tým, ktorí myšlienky a činy Sokola v Poprade šírili azda najhorlivejšie.

Mikuláš Argalács