Pod Tatrami funguje unikátny vodný mlyn

Nenápadná a ošarpaná budova neďaleko hotela Sipox v Štrbe ukrýva tajomstvo, o ktorom veľa ľudí netuší.

Posledný štrbský mlynár Ján Hrušovský. Snímka: rov

Podľa všetkého ide zrejme o posledný funkčný vodný mlyn, ktorý stále (aj keď už len sporadicky) spracúva obilie. Jeden z jeho majiteľov – Ján Hrušovský – je tak zrejme posledný remeselný mlynár široko-ďaleko. Miestnej verejnosti sú možno skôr známe štrbské krúpy. Ján Hrušovský je tým, ktorý tieto krúpy vo svojom mlyne vyrába. „Starí rodičia sa presťahovali z Gerlachova, kde im skončil nájom mlyna. V roku 1929 si hľadali iný a objavil sa voľný mlyn v Štrbe,“ začína svoje rozprávanie Ján Hrušovský, vnuk prvého mlynára Jána Hrušovského. Bol to jeden z trojice mlynov na potoku Mlynica v Štrbe. Horný mlyn bol neskôr prerobený na salaš, dnes však už nefunguje. Nižný mlyn, tzv. Michalidovec, už neexistuje, zanikol v 50-tych rokoch. „Náš mlyn bol ten stredný a v roku 1929 to bol ešte starý mlyn pred prestavbou. Dlhé roky sa tu vyrábali drevené šindle, keďže bol o ne záujem. Starí rodičia pokračovali v tejto tradícii. Lenže v máji 1944 údajne niekto podpálil mlyn a starí rodičia sa len tak-tak zachránili. Po požiari zostali len obvodové múry, všetko zhorelo. Starí rodičia sa aj chceli odsťahovať, ale bol tu notár a spolu so starostom ich presvedčili, aby tu ostali,“ povedal Hrušovský. Nasledovala oprava mlyna, pri ktorej pomáhali aj obyvatelia Štrby či železniční robotníci. Zastrešenú hrubú stavbu, už rozšíreného mlyna, sa podarilo postaviť do troch mesiacov, dovtedy bývala mlynárska rodina v neďalekej hospodárskej budove.

Vodný mlyn v Štrbe. Snímka: rov

Lúpačka z roku 1946 stále funguje

V roku 1945 si už mlynár Ján Hrušovský nakupoval prvé stroje do mlyna. Do roku 1944 poháňalo celý mlyn klasické vodné koleso s horným prepadom vody. Po vyhorení už investovali majitelia do modernejšej technológie. Klasické vodné koleso nahradila vodná turbína, ktorá poháňala všetky stroje. Po vojne sa mlyn preorientoval z prioritnej výroby šindľov na výrobu krúp, múky a šrotu. Vo väčšom sa vtedy začal využívať na pokrývanie striech eternit a klesal záujem o drevené šindle.
Preto v roku 1946 kúpili lúpačku na krúpy, v 50-tych rokoch kúpili majitelia nový šrotár. Vznik veľkých mlynov spôsobil, že sa v Štrbe prestala mlieť múka, čo bol ešte pred vojnou doplnok k výrobe šindľov. „O krúpy bol stále záujem a dodnes aj je. Krúpy idú najviac v jeseni. Niekde sa ešte stále chovajú ošípané a zabíjačky si viacerí nevedia predstaviť bez jaterníc, v ktorých sú štrbské krúpy. Naše krúpy sa netriedia na jednotlivé veľkosti, ale tak, ako sa očistí a omelie jačmeň, také sú krúpy,“ uviedol Ján Hrušovský.

Lúpačka na krúpy z roku 1946. Snímka: rov

Krúpy tu mlynári Hrušovskí vyrábali od svojho príchodu v roku 1929. Pôvodná lúpačka zhorela pri požiari. Doteraz sa štrbské krúpy vyrábajú na stroji so značkou Elka-Duplex Patent Leopold Kašpar Šternberk Morava z roku 1946. Skutočnosť, že takýto stroj existuje a je dokonca funkčný, možno považovať za unikát nielen na Slovensku. „Lúpačiek od firmy Kašpar je v Čechách ešte niekoľko, v prevádzke asi žiadna,“ povedal pre Podtatranské noviny Rudolf Šimek z portálu vodnimlyny.cz. Podobná databáza mlynov na Slovensku neexistuje. Aj preto podľa Martina Petráša z Kvačianskej doliny, kde prevádzkujú klasický vodný mlyn, ťažko vysloviť jednoznačný záver, či na Slovensku niekde ešte niečo podobné existuje. Vidieť však celý mechanizmus viac ako 70-ročného stroja, od podlahy až po strop, je zážitok nielen pre nadšenca techniky. „Nemám o tom vedomosť, ani sa mi nedostalo do uší, že by niekto na okolí, to už vôbec nie, alebo v republike mal starý vodný mlyn a vyrábal krúpy. Mlyny existujú, ale vyrábajú iba elektrickú energiu. Aj my máme dynamo, ktorým si v minulosti vyrábali elektrickú energiu 110 Voltov, aby mali na svietenie. Dodnes tu nie je elektrická prípojka. Pokiaľ ide voda, prežijeme,“ povedal s úsmevom Ján Hrušovský.

Štrbské krúpy. Snímka: rov

Tradíciu chce zachovať, chýba pokračovateľ

Krúpy sa v Štrbe vyrábali aj v časoch socializmu a táto tradícia nezanikla doteraz, hoci sa v mlyne melie už výrazne menej. „Určite sa robí menej. Už tu nakoniec ani nikto nebýva. Záujem je menší, ale keď treba, tak ja tu odbehnem a krúpy urobím, aby ľudia mali,“ povedal Ján Hrušovský. V ostatných rokoch vyrobí krúpy už len asi z desiatich metrákov jačmeňa. Špičkovými mesiacmi sú najmä október, november a december. Krúpy si tu dávajú vyrábať nielen Štrbania, ale aj ľudia zo Svitu, Lučivnej, Popradu, Vikartoviec, Kravian, Šuňavy, Liptovskej Tepličky, Važca či Východnej. V minulosti sa tu spracovávalo 250 aj 300 metrákov jačmeňa. Nezanedbateľnou časťou činnosti mlyna bola výroba šrotu pre ošípané.

Mlyn ukrýva aj starý a nepoužívaný šrotovník. Snímka: rov

Budúcnosť vodného mlyna v Štrbe je však otázna. Ján Hrušovský má 64 rokov. V mlyne pomáhal už v 80-tych rokoch. Mlynárske remeslo definitívne prevzal po svojich bratrancoch pred pár rokmi. „Posledných sedem – osem rokov je to už iba na mne. Môj chlapec o to nemá veľmi záujem a bratranec má len dievčatá, takže neviem, ako to bude ďalej. Problém je aj v tom, že nie som jediný majiteľ, ale chcem potiahnuť tradíciu štrbských krúp, aby nezanikli. Pokiaľ mlyn môžem mať, tak sa snažím, aby to fungovalo a krúpy sa tu vyrábali,“ povedal Ján Hrušovský. Celý stroj a mechanizmus mlyna si Ján Hrušovský opravuje svojpomocne. Len asi pred šiestimi rokmi, keď sa do turbíny dostala skala, potreboval pomoc zvárača. Ináč si dokáže opraviť všetko sám. Pomoc však potrebuje pri dvíhaní ťažších bremien, najmä pri údržbe turbíny alebo pri vynášaní vriec s jačmeňom.
Občas sa nájdu aj záujemcovia, ktorí si chcú prísť pozrieť vodný mlyn. Aj tým dokáže Ján Hrušovský vyhovieť. Možno by stačilo len pozametať pavučiny, vymaľovať, upraviť okolie a mlyn by sa mohol stať turistickou zaujímavosťou a pamiatkou nielen na mlynársku rodinu Hrušovských zo Štrby, ale aj na ostatných mlynárov, ktorí v minulosti pôsobili takmer v každej dedine.

Rastislav Ovšonka

Celý mlyn poháňa voda z Mlynice. Snímka: rov