Historický kalendár – 51. týždeň

» 20. decembra sa narodil vodič, hokejový brankár a rozhodca Anton Babony (20. 12. 1917 Stráže-Poprad – 17. 2. 1972 Poprad). V Poprade sa vyučil za autoelektrotechnika. V roku 1941 bol odvelený na východný front do bojov o Kyjev. Ako vojak Slovenskej armády zachránil pred popravou študentku Lýdiu Šarajevskú a pomohol viacerým ľuďom. Ako príslušník 1. československej armády na Slovensku bojoval v SNP, bol zajatý a väznený v nemeckých koncentračných táboroch ako politický väzeň. Po vojne pracoval ako policajt v Poprade, po roku 1949 pracoval v popradskom pivovare, Inštalatéri a nakoniec Vagónke. Známy je jeho mimoriadny vzťah k hokeju. V rokoch 1939 – 1959 bol hokejovým obrancom, neskôr brankárom, rozhodcom a trénerom. Podieľal sa na výstavbe prvej umelej ľadovej plochy v Poprade.

» 25. decembra sa narodil horolezec a horský vodca Štefan Zamkovský (25. 12. 1907 Levoča – 15. 5. 1961 Banská Štiavnica). Bol najmladším synom kostolníka v Chráme svätého Jakuba v Levoči. Vyučil sa za fotografa, nebol ale nikdy fotografom z povolania. V roku 1926 začal pracovať ako nosič na Zbojnícku a Téryho chatu vo Vysokých Tatrách. V roku 1936 sa stal chatárom na Téryho chate, kde ostal do roku 1942, keď si zaumienil vybudovať vlastnú chatu na vstupe do Malej Studenej doliny. Útulná budova prijala už roku 1943 prvých návštevníkov. Chata nedostala oficiálny názov, ale všetci ju volali Zamkovského chatou. Zamkovský sa začal krátko po príchode do Vysokých Tatier venovať aj horolezectvu. Nadviazal kontakty so skúsenými horolezcami, prevažne Poliakmi, a v rokoch 1929 až 1938 mal sám povesť najlepšieho slovenského horolezca. V roku 1934 získal oprávnenie horského vodcu I. triedy a súčasne zložil aj lyžiarske cvičiteľské skúšky. Nebol však vodcom z povolania. Po roku 1948 prišiel o chatu a musel z Tatier odísť. V roku 1952 sa stal správcom chaty pri Počúvadlianskom jazere a presťahoval sa do Banskej Štiavnice. Do Tatier sa už nevrátil.

» 27. decembra zomrel politik, historik, autor memoárov, redaktor a učiteľ Pavol Čarnogurský (22. 1. 1908 Malá Franková – 27. 12. 1992 Bratislava). Do roku 1927 študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, potom do roku 1930 na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, ktorú z politických príčin nedokončil. Do politického diania vstúpil organizovaním spolkového života katolíckej mládeže, ako blízky spolupracovník Karola Sidora podporoval jeho politickú líniu umierneného ľudáctva. V rokoch 1939 – 1945 sa zaslúžil o rozvoj slovenského školstva a osvety ako člen kultúrneho a rozpočtového výboru Snemu SR. Po roku 1945 bol vyradený z politického diania, po februári 1948 smel vykonávať len robotnícke povolania. Až počas obrodného procesu 1967 – 1969 mu na podnet Ústavu dejín UV KSS a Historický ústav SAV povolili pracovať na diele o politike HSĽS a najmä o okolnostiach vzniku Slovenského štátu, keď za týmto účelom v roku 1969 študoval v USA. Od roku 1926 pravidelne prispieval do denníka Slovák, v rokoch 1937 – 1938 bol redaktorom štvrťročníka Prednášateľ. V roku 1987 sa stal laureátom Národnej ceny Svetového kongresu Slovákov.

» 28. decembra sa narodil novinár a publicista Július Kiss (28. 12. 1932 Kežmarok – 26. 11. 1994 Poprad). Po absolvovaní Školy polygrafického priemyslu v Bratislave pracoval na ONV v Kežmarku. V 2. polovici 50-tych rokov bol poverený redigovaním okresných Kežmarských novín a neskôr Novej dediny v Popradskom okrese. Po novej územnej organizácii štátu v roku 1960 prišiel pracovať do Popradu a stal sa vedúcim redaktorom Podtatranských novín, na čele ktorých stál celých tridsať rokov. Pod jeho vedením získali Podtatranské noviny vynikajúci kredit a stali sa jednými z najuznávanejších okresných periodík na Slovensku. Oceňovala to aj Katedra žurnalistiky UK v Bratislave, ktorá pravidelne posielala svojich študentov na stáž do našich novín. V roku 1989 vyšla z jeho strany iniciatíva na založenie Karpatsko-nemeckého spolku. Od roku 1992 začal vydávať a formovať noviny pre Karpatských Nemcov žijúcich na Slovensku – Karpatenblatt. Okrem bohatej publicistickej činnosti na stránkach novín bol autorom a spoluautorom množstva publikácií regionálneho charakteru. Bol držiteľom pamätnej medaily mesta Kežmarok.