Horehronci oslavujú zápis do zoznamu UNESCO. Ich viachlasné spevy presvedčili aj v Južnej Kórei

„Pre nás folkloristov je to ako byť na olympiáde,“ vraví Jaroslav Bodnárik, ktorý inicioval zápis horehronských spevov do UNESCO. Vo štvrtok 7. decembra sa to podarilo.

Horehronskí chlopi plánujú intenzívnejšiu spoluprácu. Snímka: Ján Parimucha

Medzinárodná komisia posudzovala 35 nominácií na zápis do zoznamu Reprezentatívneho nehmot­ného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Slovenská nominácia prišla v Južnej Kórei na rad vo štvrtok 7. decembra 2017 a podľa informácií portálu folklorista.sk prebehlo hodnotenie hladko a bez akýchkoľvek pripomienok. Horehronské spevy sú charakteristické pre obce Vernár, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka. Horehronský viachlasný spev sa stal už piatym prvkom, ktorý má Slovenská republika zapísaný na zozname UNESCO. Pridal sa k fujare a jej hudbe, terchovskej muzike, gajdošskej kultúre a k bábkarstvu, o ktoré sa delíme so susedmi z Českej republiky.

„Uznali, že horehronské spevy do UNESCO naozaj patria.“

 

Vladimír Ondruš
starosta Vernára a člen folklórnej skupiny Vernár a Horehronskí chlopi

Oslavy boli zatiaľ striedme

Na dojmy sme sa pýtali starostu Vernára Vladimíra Ondruša, ktorý pôsobí vo Folklórnej skupine Vernár. „Uznali, že horehronské spevy do UNESCO naozaj patria. Určite rozhodlo aj to, že je to živý materiál a nie niečo, čo funguje len v úzkom kruhu ľudí,“ reaguje na úspech Vladimír Ondruš. Okrem toho, že si na dobrú správu z Južnej Kórey s manželkou pripili dobrým šampusom, osláviť chcú Horehronci zápis aj oficiálne.

Zatiaľ majú za sebou folkloristi prvé stretnutie. „Boli sme minulú nedeľu na Šumiaci. Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia z Vernára, Šumiacu a z Pohorelej. Telgárt chýbal, lebo folkloristi boli odcestovaní. Mali sme debatu, čo ďalej. Mala by vzniknúť užšia spolupráca medzi nositeľmi horehronského viachlasného spevu a bolo by dobré, aby sa aj viac spropagoval na Slovensku,“ povedal Vladimír Ondruš.

Horehronskú chlopi o sebe dali vedieť aj v televíznej šou Zem spieva. Snímka: RTVS

Horehronci sa však budú musieť vysporiadať aj s vyľudňovaním regiónu, ktorý spôsobuje pokles mladej generácie vo folklórnych skupinách. Fungovať by mali celé mladé kolektívy a súbory. „Začína to už prácou s deťmi, ale školstvo ťahá v obciach za kratší koniec. Otvorili sme vo Vernári škôlku, ale základná škola už nie je,“ hovorí V. Ondruš. Folklórna skupina Vernár má v súčasnosti okolo 30 členov a stretávajú sa takmer pravidelne každý piatok.

Prečo nie aj horehronské spevy?

Pôvodcom myšlienky dostať horehronské viachlasné spevy do nehmotného dedičstva UNES­CO je Jaroslav Bodnárik z Pohorelej. Spieva v skupine Pohorelskí chlopi a Horehronskí chlopi. „Bol som v Banskej Bystrici na Radvanskom jarmoku, ktorý je súčasťou slovenského zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Na jarmoku hrala terchovská muzika, fujara, ktoré sú na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. O nejaký mesiac-dva sme nahrávali CD, boli sme tam taká väčšia partia. Potom večer, keď som prišiel domov, tak ma pod týmito dojmami napadlo, aby sme skúsili horehronské spevy zapísať do slovenského zoznamu nehmotného dedičstva a potom aj do svetového,“ povedal J. Bodnárik.

Folkloristi z Vernára zaspievali už aj pred zápasom hokejovej extraligy. Snímka: mik

Čoskoro bol aj so starostami a vedúcimi folklórnych skupín vo víre vybavovania potrebných náležitostí. Nominačný spis, foto a videodokumentácia… Celý formulár posudzovali odborníci v Centre pre tradičnú ľudovú kultúru a ďalej na ministerstve kultúry. Po asi roku boli horehronské spevy zapísané do slovenského zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Nominačný proces na celosvetovej úrovni v Paríži trval približne ďalší rok. „V decembri sa to podarilo a uspeli sme. Pre nás folkloristov je to ako byť na olympiáde,“ povedal J. Bodnárik.

 „Tradičné horehronské spevy sú v obciach Vernár, Telgárt a Šumiac. Tieto tri obce sú identické ľudovou architektúrou aj krojmi a spevom.“

Vladimír Ondruš
starosta Vernára

Horehronskí Vernárci

Ak by niekto pochyboval, či Vernárcov nazývať Horehronci, tu je odpoveď. „Vernár je zvláštnosťou, ale je to relatívne. Historicky bol Vernár súčasťou horného Gemera, teda Gemerskej župy, ktorá začínala od Rimavskej Soboty, prípadne aj južnejšie a končila na hrebeňoch Nízkych Tatier. Horehronie nemá historické korene. Tradičné horehronské spevy sú v obciach Vernár, Telgárt a Šumiac. Tieto tri obce sú identické ľudovou architektúrou aj krojmi a spevom. Pohorelá je obec, ktorá vznikla neskôr a majú aj goralské korene, takže je to trochu iné,“ vysvetľuje V. Ondruš.

Jana Tomalová