Obec Gánovce vydala svoju prvú monografiu

Dejiny Gánoviec sú z väčšej časti dejinami dvoch samostatných dedín Filice a Gánovce, spolu sú až od roku 1924.

Na monografii Gánoviec sa podieľali odborníci z viacerých oblastí. Snímka: archív

Na príprave monografie Gánoviec sa podieľali viacerí odborníci. Snímka: archívNeandertálec, kúpele a meteorologická stanica. Tri veci, ktoré sú typické pre obec Gánovce. Pre mnohých aj jediné, čo o tejto obci vedia. Po uplynulom víkende to už nemusí byť pravda. V sobotu sa uskutočnila prezentácia prvej obecnej monografie s názvom Gánovce Filice. „Prakticky všetky obce na Spiši majú bohatú históriu, takisto aj Gánovce, ale doteraz nikdy nebola napísaná v celosti. Vždy to boli len úryvky v iných publikáciách, keď sa písali monografie iných obcí, preto som veľmi rada, že sme sa do toho pustili a kolektív autorov pod vedením Boženy Malovcovej sa na to podujal,“ uviedla starostka obce Alžbeta Čekovská o novej monografii Gánoviec.

Kostol je starší ako prvá písomná zmienka

Publikácia zachytáva dejiny obce od jej prvopočiatkov, vrátane známeho nálezu výliatku mozgovne neandertálca, cez počiatky písanej histórie, vznik a rozvoj kúpeľov, kde sa v minulosti stretávala šľachta z celej strednej Európy, cez zlúčenie oboch, dovtedy samostatných dedín Gánovce a Filice, až po súčasnosť. Zaujímavosťou Gánoviec je, že ranogotický kostol v centre obce je starší ako prvá písomná zmienka o obci. „Špeciálne ma zaujalo, že pod kostolom sa nachádzajú hrobky, o čom sme doteraz vôbec nevedeli,“ uviedla Čekovská. Kniha má 352 strán a vyšla v náklade tisíc kusov. Celkové náklady na vydanie publikácie predstavovali 26-tisíc eur. Vydanie obecnej monografie odsúhlasili už poslanci v predchádzajúcom volebnom období, avšak vzhľadom na zaneprázdnenosť členov autorského kolektívu sa práce naplno rozbehli až pred dvoma rokmi. Knihu vydalo krakovské vydavateľstvo Spolku Slovákov v Poľsku.

„Krstnými rodičmi“ obecnej monografie boli Pavel Wavrek a Magdaléna Bekessová, ktorým sekundovala starostka Gánoviec Alžbeta Čekovská. Snímka: archív

Gánovce i Filice boli kopijníckymi dedinami

Osemčlenný autorský kolektív pracoval pod vedením riaditeľky popradského archívu Boženy Malovcovej. „Táto monografia vznikala ťažko aj preto, lebo sa nezachovali žiadne kroniky obce. Všetky údaje sme museli hľadať v archívoch. Pre Gánovčanov sú tieto informácie veľmi významné, pretože sa podarilo identifikovať významné výročia oboch obcí, a to 710 rokov Filíc (1308) a 700 rokov Gánoviec (1317). Ide o prvé písomné zmienky o obciach. Nevieme presne zistiť, ktorá z obcí je staršia, pretože obe tu mohli byť aj skôr.
Pre Gánovce i Filice je zaujímavé aj to, že patrili medzi spišské kopijnícke obce, čo boli zemianske dediny,“ uviedla Božena Malovcová. V prípade Filíc je dôležitý aj rok 1256, hoci v tomto prípade ešte nemožno hovoriť o obci, keďže vtedy došlo len k darovaniu územia pre jej založenie.
Až do roku 1924 boli Gánovce i Filice samostatnými obcami. V tom roku došlo k ich zlúčeniu. „Proti tomu veľmi protestovali najmä obyvatelia Filíc, ktoré boli v minulosti o niečo významnejšie ako Gánovce. Názov zlúčenej obce Gánovce bol ponechaný aj preto, lebo tu boli kúpele, bola tu železničná stanica, bol tu poštový úrad. A tento názov zostal až do súčasnosti,“ dodala Malovcová. Zaujímavá je podľa nej aj novšia história obce. „Zaujalo ma tiež vojnové obdobie, keď v kúpeľoch bývali Nemci. Obyvatelia na nich veľmi pozitívne spomínali, keďže Nemci voči nim nijako nevystúpili, dokonca sa starali o obyvateľov Gánoviec, čo bolo aj pre mňa prekvapujúce, keďže väčšinou sa o Nemcoch v takomto duchu nehovorí,“ uviedla Malovcová.

Prvá monografia obce Gánovce, s podtitulom Filice. Snímka: archív

Fotografie dopĺňajú ilustrácie Pavla Wavreka

Spracovanie obecnej monografie Gánoviec bolo náročné aj vzhľadom na to, že autori museli spracovať históriu dvoch obcí, ktoré boli samostatné dediny a spoločnú históriu majú až od roku 1924. Zaujímavosťou oboch dedín je aj to, že vždy tu bolo slovenské obyvateľstvo. „Slovákov tu bola väčšina. zachovali sa aj dokumenty v slovenčine, takže sme sa snažili dať do knihy aj reprodukcie týchto dokumentov, aby sa ľudia aj dnes oboznámili s tým, ako slovenský jazyk v minulosti vyzeral. Kniha je okrem fotografií doplnená aj o ilustrácie Pavla Wavreka, ktorý sa špecializuje na rekonštrukcie historických udalostí a života v minulosti. V knihe sú tak kresby, ktoré súčasníkom približujú, ako asi mohol vyzerať neandertálec, ktorého výliatok mozgovne sa v Gánovciach našiel, prípadne ďalšie udalosti zo života vtedajších obyvateľov tohto územia.

Rastislav Ovšonka