Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1938

Koniec hnutia autorít

V roku 1938 už bol Hitler na koni vďaka hlúpej, roztrasenej a alibistickej politike Francúzska a Veľkej Británie. Nasledoval anšlus Rakúska. Sudetonemecká strana stupňovala svoje požiadavky, vláda reagovala jej zákazom a čiastočnou mobilizáciou armády. Potom prišla Mníchovská dohoda, ktorou nás naši zmluvní spojenci hodili ako kosť Hitlerovi. Nemecké vojská obsadili Sudety. Dňa 16. augusta zomrel Andrej Hlinka. V Žiline sa stretli zástupcovia silných slovenských politických strán a uzavreli dohodu o autonómii. V novembri došlo ku Viedenskej arbitráži. Že sa slobodomurárske hnutie v 18. storočí začalo v našej oblasti v Spišskej Sobote, to je dobre známe. Potom sa prenieslo do Kežmarku, neskôr už prakticky do ilegality do Tatier… Zostali mýty, legendy a konšpirácie. Tie sa rady vytvárajú aj okolo hnutia rotariánov, hoci neoprávnene, ale nevedomosť hlúposti činí, povedal kedysi už Komenský.
Rotary klub v meste bol symbolom toho, že má mesto dosť elít s prirodzenou autoritou. Poprad a Tatry ich mali už v tridsiatych rokoch 20. storočia. Tí ľudia, spolu s elitami Karpatských Nemcov boli hybnou silou vzostupu Popradu v rebríčku spišských miest. Samuel Búľovský (lekárnik z Nového Smokovca), Vladimír Cholvád (vedúci Štátnych lesov Poprad), Arnošt Ekštein (riaditeľ Penzáku v Novom Smokovci), Ján Franek (riaditeľ Grand hotelu Praha Tatranská Lomnica), Jaroslav Mašek (meteorológ),Michal Mlynár (okresný lekár Poprad), František Odložilík (riaditeľ Legiobanky Poprad), Jan Opatrný (majiteľ Peknej vyhliadky), Juraj Országh (riaditeľ Štátnych kúpeľov Tatranská Lomnica), František Rejchrt (riaditeľ Tatradráhy), Bohumil Rössler (riaditeľ štátnej meštianky v Poprade), Josef Říha (riaditeľ Šrobárovho ústavu v Dolnom Smokovci), Miloslav Slavík (úradník Tatradráhy), Josef Šašinka (stavebný podnikateľ Poprad), Vojtech Weil (riaditeľ továrne SVIT vo Veľkej). Ľudia, ktorí hýbali dianím pod Tatrami a v nich.
Tri roky trvala charitatívna a lobistická činnosť rotariánov. Potom prišli diskriminačné nariadenia a popradskí rotariáni ukončili 18. októbra 1938 svoju činnosť na dobu neurčitú. Finančnú hotovosť klubu chceli venovať mládeži a chorým na TBC, ale nakoniec peniaze skončili v bezodnej štátnej kase z moci úradnej.

(Podľa osobných spomienok Ing. Františka Odložilíka a state Peter Zmátlo: Rotariánske hnutie na Spiši. In: Z minulosti Spiša IX – X, s. 274 – 278.)

Mikuláš Argalács