Kežmarčan Pavel Wavrek svojím dielom pripomína Zdeňka Buriana

Tí skôr narodení si určite spomenú na učebnice a knihy, hlavne tie dobrodružné, ilustrované českým maliarom a ilustrátorom Zdeňkom Burianom.

Maliar Pavel Wavrek. Snímka: archív PW

Do povedomia sa dostal najmä svojimi paleontologickými rekonštrukciami, ktoré vytvoril v spolupráci s profesorom Josefom Augustom. Zdeněk Burian zomrel už v roku 1981 ako 76-ročný. Odvtedy sa tomuto spôsobu maľby v takej miere nikto nevenoval nielen v Čechách, ale ani na Slovensku.

Ilustrácie pomôžu predstavivosti

Pred viac ako týždňom vydala obec Gánovce monografiu, v ktorej sa objavili veľmi podobné maľby tým, aké svojho času vytváral Zdeněk Burian. Ich autorom je však kežmarský výtvarník Pavel Wavrek. V rámci prípravy monografie vytvoril Pavel Wavrek spolu 30 ilustrácií, nie všetky sa však dostali do publikácie. „Sú to ilustrácie od raného praveku, od neandertálca spred stodesaťtisíc rokov až po Slovanov. Zamerali sme sa však na toto nálezisko. Rekonštrukčné obrazy som robil pre Slovenskú akadémiu vied, osobitne pre archeológa Mariána Sojáka a pod jeho vedením, ako aj pod vedením Karola Pietu. Takýmto spôsobom nedávno vznikol aj obraz veľmoža v Poprade-Matejovciach,“ uviedol Pavel Wavrek.
Rekonštrukčné obrazy možno nájsť už asi v desiatich publikáciách. „Najkrajšia kniha aj o Gánovciach je Spiš – Svedectvo archeológie, ktorú vydal Marián Soják. Ilustrácie uverejnené v týchto dvoch knihách prispejú k tomu, že toto nálezisko európskeho významu si budú môcť ľudia aj predstaviť, nielen o ňom počúvať,“ dodal Wavrek. Podľa neho je obec Gánovce, vďaka svojmu nálezu, dodnes nedocenená.

Smrť neandertálca. Snímka: archív PW

Smrť neandertálca zaujala a otvorila cestu

Pri spomenutí mena Zdeněk Burian sa Pavel Wavrek trochu pousmial. „Je to už takmer 40 rokov, čo zomrel Zdeněk Burian. Paralela potom už nebola žiadna. Boli nejakí maliari, ktorí niečo namaľovali. Burian stále spolupracoval s archeológmi. Tak je to aj v mojom prípade. Ani on si nevymýšľal, robil to, čo mu povedali. On tam dal svoju tvorbu, svoj cit, svoju atmosféru. Podobne aj ja, keď robím, tak je okolo mňa tím vedcov. Tam si nemôžem vymýšľať a fantazírovať. Niektoré obrazy sú aj šesť– sedemkrát prerábané,“ uviedol Wavrek. K týmto maľbám sa Pavel Wavrek dostal pred desiatimi rokmi práve v Gánovciach. Oslovil ho archeológ Marián Soják, ktorý mu navrhol, aby urobili rekonštrukciu náleziska neandertálskeho človeka. Pavel Wavrek, ktorý sa venuje nielen krajinkám, ale aj portrétom či tvorbe sôch, privolil.
Prvým obrazom, ktorý vznikol na základe spolupráce maliara Pavla Wavreka s archeológom Mariánom Sojákom, je obraz Smrť neandertálca. Na tomto obraze pracoval autor viac ako mesiac. Ústredným motívom je príhoda, ktorá sa mohla reálne stať pred stodesaťtisíc rokmi. Na obraze je zachytená erupcia prameňa v Gánovciach, z ktorého sa neskôr vytvorila travertínová kopa, v ktorej sa následne našiel výliatok mozgovne neandertálca. Autor zobrazil moment, keď sa neandertálec zrejme chcel zohriať pri teplom prameni, čo sa mu stalo osudným, keďže sa otrávil oxidom uhličitým, ktorý sa držal blízko pri zemi. Na základe tohto obrazu sa potom vyvinula spolupráca autora s archeológmi a vznikla séria obrazov zachytávajúcich dejiny Spiša od praveku až po prelom 4. a 5. storočia. Séria končí obrazom Pohreb veľmoža a zachytáva moment tesne pred uložením kniežaťa z hrobky v Poprade-Matejovciach. „Hlavným hnacím motorom pre mňa je archeológ Soják. Ja tam dávam len svoj cit, svoju dušu, svoje umenie. Nie je tam nič vymyslené. Väčšina obrazov kolíše medzi 50 až 80 percentami pravdepodobnosti. Nie je to fikcia, obrazy sú robené na vedeckom podklade,“ uviedol Wavrek.

Pohreb veľmoža z Popradu-Matejoviec. Snímka: archív PW

Rekonštrukčnej maľbe sa venuje ako jediný

Ako už spomenul autor, nevenuje sa len rekonštrukčnej maľbe, ale aj ďalšej tvorbe. Čo je ťažšie, uvádza na príklade portrétu. „Maľovať takúto rekonštrukciu je oveľa-oveľa ťažšie. Keby tu sedela vaša kolegyňa, tak ju namaľujem možno za dve hodiny, ale napríklad Smrť neandertálca vznikala celý mesiac, lebo stále tam boli korekcie. Raz to bol výver – bublanie, keďže v čase udalosti to boli iba jazierka, nie travertínová kopa, inokedy samotný neandertálec,“ dodal Wavrek.
V minulosti, už po smrti neandertálca, došlo k centrálnemu výveru, kedy vyrástla v Gánovciach dvadsaťmetrová travertínová kopa. Neskôr na tomto území žili nielen iní ľudia, ale aj rôzne zvieratá, ako hyeny, levy, jaskynné medvede, lesné slony, nosorožce srstnaté, nosorožce stepné či korytnačky. Ich pozostatky sa taktiež našli na archeologickom nálezisku v Gánovciach. Toto všetko zachytil Pavel Wavrek na sérii obrazov. Dnes môžeme niektoré zachované torzá nálezov vidieť v rôznych múzeách v Európe. „Na tých obrazoch je možné vidieť, ako to asi kedysi vyzeralo a veľmi podobne, ako to svojho času robil aj Zdeněk Burian v Prahe,“ uvádza Pavel Wavrek, ktorý je podľa vlastných slov na Slovensku zrejme jediným, ktorý tvorí takéto obrazy pod vedeckou kuratelou.

Rastislav Ovšonka

„Krstnými rodičmi“ monografie Gánoviec boli Pavel Wavrek a Magdaléna Bekessová, ktorým sekundovala starostka Gánoviec Alžbeta Čekovská. Snímka: archív PN

Výtvarník Pavel Wavrek sa narodil 25. septembra 1955 v Liptovskom Mikuláši. Žije a tvorí ako umelec v slobodnom povolaní v Kežmarku. Ako sám o sebe tvrdí, je osamelým bežcom v škále námetov, ktoré vytvára. Blízkosť kaštieľa v Strážkach, kde žil maliar Ladislav Mednyanszky, veľmi silno ovplyvnila jeho tvorbu. Vyhľadáva zákutia, kde lúče slnka začínajú alebo ukončujú deň. Hmlou zahalené údolia a temné lesy prezrádzajú jeho úzku spätosť s prírodou. Stará architektúra spišských miest a hradov ožíva dávnou minulosťou na jeho obrazoch. Vo svojom ateliéri vytvoril za viac ako 20 rokov práce, diela, ktoré sú roztrúsené u zberateľov po celej Európe, ale aj v súkromných galériách v USA. Hra svetla v jeho dielach navodzuje atmosféru pokoja. Ako ilustrátor používa techniku monotypie a perokresby. Návrhy pohľadníc, ktorých je autorom, reprezentovali Slovensko a podtatranský kraj na medzinárodnej propagačnej výstave v Paríži. V roku 1995 navrhol a zrealizoval propagačnú listinu pre štát Izrael prevedenú vodotlačou, ktorá sa dodnes používa aj ako listový papier. Táto práca bola zároveň aj absolutóriom, po ktorom sa rozhodol pre profesionálnu dráhu umelca. Má za sebou desiatky samostatných výstav doma aj v zahraničí. V roku 2002 mu bola udelená Cena mesta Kežmarok za výtvarnú činnosť a propagáciu doma aj v zahraničí.