Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1941

Chlapi od Tobruku (1. časť)

Ilustračná snímka: mam

Stalin ignoroval varovania tajných služieb a doplatil na to; 22. júna Nemecko napadlo Sovietsky zväz. V rovnaký deň vláda Slovenskej republiky prerušila so ZSSR diplomatické styky a vyhlásila mu vojnu. V Protektoráte Čechy a Morava sa zjednotili odbojové protinacistické organizácie s cieľom obnovy ČSR. Slovenský premiér Vojtech Tuka predniesol v Žiline zásadný prejav o programe slovenského nacionálneho socializmu. V septembri nadobudol platnosť Židovský kódex. Slovensko vstúpilo do vojny proti veľmociam. Londýnska exilová česko-slovenská vláda vyhlásila, že je vo vojne so štátmi bojujúcimi proti veľmociam…
Chlapi s malým pásikom látky, na ktorom bol vyšitý názov „Czechoslovakia“, si tým našívali na vojenské blúzy či košele v prípade zajatia nekompromisný rozsudok smrti. Ale ruka sa pri našívaní chlapom z Čs. pešieho práporu 11 – východného nezatriasla. V mene obnovenia svojej zradenej a roztrhanej vlasti išli brániť to im dovtedy neznáme líbyjské mesto Tobruk.
Zišla sa tam neuveriteľná zmes mužov. Mladí chlapci i vojensky zocelení chlapi z cudzineckej légie. Muž s kniežacím titulom (por. Eduard Lobkowicz) i mladí rehoľníci z rádu Školských bratov. Pristavme sa pri nich, lebo to boli naši chlapci zo Spiša. Keď svoje rodné dediny pod Tatrami opúšťali na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia, mali 12 rokov, v dedinských školách sa vyznačovali nadpriemerným nadaním a cirkevní agenti ich poslali na štúdiá do Francúzska, odtiaľ potom ich cesty viedli do Afriky či na Blízky Východ v pozícii učiteľov – misionárov. Napokon Michal Frankovič, Ján Gura, Martin Kopaničák (zahynie neskôr pri Dunkerque), Ondrej Lopuch, Peter Olejár a Július Šofranko (zahynie neskôr pri pilotnom výcviku RAF) miesto pera a učebnice držia v rukách pušky. A išlo im to! Za pôsobenie v Tobruku mu udelili Československú medailu „Za chrabrosť“ a v rozkaze Československej vojenskej misie v Jeruzaleme č. 3 z 20. 1. 1942 sa dočítame: 12. vojín Ondrej Lopuch (* 12. 7. 1913 Kubachy, okr. Poprad, Slovensko) – je srdnatý a odvážný při všech okolnostech. Tyto vlastnosti prokázal při hlídkách v pevnosti Tobruk. Osvědčil při nich svou chladnokrevnost, obratnost a iniciativu.“
Ako si počínali ďalší Spišiaci? Dvaja z nich sa stali nositeľmi jedného z najvyšších vojenských vyznamenaní. Československý vojnový kríž 1939 prepožičali voj. Jánovi Gurovi z Vyšných Repáš a voj. Jánovi Tomkovi z Úbreže.

Mikuláš Argalács

(Zdroj: Marek, Jindřich: Tobrucký deník. Svět křídel Cheb, 2008.)