Týždeň pod Tatrami pred sto rokmi – 3. týždeň

* Celkom drasticky sa diala aj na začiatku roka likvidácia (rekvírovanie) potravín v Spišskej župe. Pre potreby armády bolo potrebné naplniť 300 vagónov obilia, múky a múčnych produktov, k tomu ešte aj 1 500 vagónov zemiakov. Podľa vyjadrenia ministerstva ľudového zásobovania boli rekvírované potraviny určené nielen pre potreby armády, ale aj do krízových oblastí s hroziacim hladomorom.
* Drevo bolo vždy skvelou obchodnou akvizíciou, čo potvrdili aj správy zo Spišskej Belej, ktorá bola aj v čase vojny bohatým mestom. Drevo odtiaľ kupovali: Rakúska spoločnosť pre výrobu celulózy Viedeň, J. F. Glesinger z Tešína, domáci obchodník Móric Kleinberger a Žilinská celulózka. Celkový obrat tohto obchodu dosiahol sumu viac než osem miliónov korún. (Len pre zaujímavosť: táto suma bola vyššia ako vklad spišských finančných ústavov do 7. emisie vojnových dlhopisov.)
* To, o čom sa viac len šepkalo, stalo sa na začiatku roku skutočnosťou. Tatranská železnica zmenila majiteľa. Budapeštianska spoločnosť Phöbus predala železnicu Uhorskej obchodnej banke. Keďže železnica bola v zlom technickom stave a jej finančná situácia bola povážlivá, banka pripravila konsolidačný program.
* V Poprade zomrel vo veku 76 rokov Daniel Krieger, vplyvný podnikateľ, najvyšší predstaviteľ židovskej komunity nielen v meste, ale v širšom okolí. Viac ako dvadsať rokov v meste venoval rozvoju jeho priemyselného potenciálu, ale mimoriadne aktívny bol aj v rozvoji kultúrno – umeleckej, tu aj značnými finančnými príspevkami.
* Urbárske spoločenstvo mesta Ľubica preukázalo opäť svoj priateľský vzťah ku kultúre a vzdelávaniu. Poukázalo Lýceu v Kežmarku ďalšie finančné prostriedky, v ostatných troch rokoch už tritisíc korún. Inú formu pomoci preukázali urbárnici z Rakús – darovali drevo, čo v existujúcich podmienkach bol dar rovnako cenný.

(arg)