Fašiangy vrcholia. Batizovský „Brucháč“ bude mať na sebe 200-ročnú čiapku

V mestách kedysi patrili fašiangy remeslám a mali aj drsnú podobu. V Kežmarku mäsiarskeho učňa namočili do dobytčích vnútorností a výkalov, potom sa stal tovarišom.

Fašiangy majú dávnu folklórnu tradíciu aj vo Vojňanoch. Snímka: Jozef Štrauch

V sobotu od 12.00 h v Batizovciach stretnete Brucháča, Slameniaka, „cetky“, kováčov, doktorov či sestričky. Podtatranská obec stále žije tradíciami a aj tento rok si pripomenie tradičný krojovaný a maskový sprievod dedinou na posledný fašiang. Už siedmy rok je sprievod spojený aj so zabíjačkou pri hasičskej zbrojnici, tá sa začne o 10.00 h. Okrem toho sa môžu fašiangoví návštevníci tešiť aj na kultúrny program a tradičné batizovské pankušky, teda šišky.

Zabavíte sa aj v iných obciach a mestách nášho regiónu (pozri tabuľku na záver).

Obliecť Slameniaka je celá veda

Každá z masiek má svoju symboliku. Brucháč chodí preto, aby sa ľudia mali dobre, Slameniak zase preto, aby bola bohatá úroda. Kováči maľujú ľudí sadzou a podkúvajú pre šťastie. Doktori a sestričky majú priniesť zdravie a tetky, alebo v nárečí „cetky“, symbolizujú radosť a veselosť. Najviac práce majú Batizovčania so Slameniakom.

„Sestričky sú oblečené v rovnošatách ako kedysi. Doktori majú biele nohavice, plášte a dávajú „medicínu“ – dospelým pepermintový likér a deťom lentilky.“

 

Soňa Andrášová
referentka kultúry v Batizovciach

„Obliekajú ho od ôsmej hodiny ráno až do dvanástej. Omotávajú ho slamenými povrieslami a naozaj je okolo toho celá veda,“ hovorí referentka kultúry Soňa Andrášová. „Brucháč je vypchatý slamou a na hlave má vyše dvestoročnú husársku čiapku. Cetky sú oblečené v kroji našich starých mám. Kováči majú montérky a ruky natreté sadzou. Sestričky sú oblečené v rovnošatách ako kedysi. Doktori majú biele nohavice, plášte a dávajú „medicínu“ – dospelým pepermintový likér a deťom lentilky. Za tieto maškary sa maskujú mladí chlapci. Kedysi bolo zvykom, že chlapci navštevovali kurníky a brali vajíčka. Teraz je už chov sliepok na dedine zredukovaný. Chlapci však ešte stále zájdu do domácností a tradíciu si pripomenú aj tento rok.

Na fašiangoch v Batizovciach nechýba ani slameňák. Snímka: OcÚ Batizovce

Fašiangy nielen na dedine

Pre roľnícke prostredie bolo obdobie fašiangov hluché. Na poliach sa nepracovalo, a tak patrili dni zábavám a svadbám. Keď sa dievča súce na vydaj nevydalo cez fašiangy, malo poväčšine hanbu. Mladí sa schádzali na priadkach v kúdeľnej izbe, bavili sa tancom a chlapci robili často dievčatám aj prieky. Organizovali sa zabíjačky, veď sa hovorilo, že kto sa nenaje poriadne na fašiangy, ten bude celý rok hladný. Mládež pripravovala aj maškarné sprievody, tak ako uvidíte aj v sobotu v Batizovciach. Dedinčania zvykli parodovať cigánku, Turkov, husárov, farára či žandára.

Okrem dedín mali Fašiangy výrazné postavenie aj v remeselných mestečkách na Spiši. Ilustračná snímka: Tomáš Bujna

Fašiangy boli veľkým sviatkom aj v remeselných olastiach na Spiši, kde malo prevahu nemecké obyvateľstvo. Niektoré z nich dnes už vnímame ako dediny – napríklad Veľkú Lomnicu či Huncovce. Veľké alegorické sprievody patrili cechom. „Súčasťou sprievodov bývali maškary, ale väčšinou sa prezentovali cechy, nosili sa cechové insígnie, každý cech mal niečo pripravené. Bol to čas, keď sa učni prijímali za tovarišov. Prevádzali sa všelijaké iniciačné obrady, skladali sa majstrovské skúšky,“ vraví etnografka Múzea v Kežmarku Marta Kučerová.

Mäsiarsku „cechovačku“ museli zakázať

Počas fašiangov sa učni prijímali za tovarišov, išlo o najrôznejšie iniciačné obrady. Garbiari museli skočiť zo strechy do opracovanej kože, ktorú držali štyria mladší majstri. Rybári buď vylovili rybu spomedzi haraburdia zo suda s vodou, alebo učňov samých hodili do suda s vodou. Horšie na tom boli kežmarskí mäsiari. „Boli dva sudy s vodou. V jednom bola voda s vnútornosťami a dobytčími výkalmi a v druhom čistá voda. Najprv ho strčili do tej špinavej vody a potom do studenej, ale čistej. Tento zvyk potom aj zakázali, pretože bol dosť drastický,“ vraví M. Kučerová. V  Kežmarku bol mäsiarsky cech jedným z najvýznamnejších. Nový majster skladal majstrovskú skúšku práve na fašiangy. Mal poraziť vola a prasa a spracovať ich za jeden deň. Tieto zvieratá išli vo fašiangovom sprievode. Počas fašiangov sa volil aj cechový majster. Keď bol zvolený nový, všetky cechové insígnie sa prenášali sprievodom do domu nového cechového majstra.

V mestách boli fašiangy prehliadkou remesiel . Snímka: rov

V Kežmarku boli súčasťou slávností aj „zábavné“ hry. „Natiahla sa šnúra, ktorú držali dvaja chlapci. Na šnúre viseli živé husi. Prvou úlohou súťažiacich bolo ich zabiť a druhou bolo ich roztrhať. Vyhral ten, ktorý mal najväčší kus mäsa,“ hovorí o zvykoch M. Kučerová.

Na zvonicu vraj ťahali býka

Netradičná legenda sa viaže aj na fašiangy v Spišskej Belej, najväčšiu slávu zažili po vzniku karnevalového spolku v roku 1919. Netradičnou atrakciou bolo vyťahovanie býka na zvonicu, aby tam spásol trávu.

„Podľa starej bájky na zvonici rástla tráva a mestskí predstavitelia sa rozhodli, že na vežu vytiahnu vola, aby ju spásol. Kým ho vytiahli, úbohé zviera sa v slučke lana zadusilo. Symbolicky si pripomínali, akú hlúposť vymysleli predstavitelia.“

 

Zo spomienok pôvodných obyvateľov Spišskej Belej
zozbierala Nora Baráthová

Podľa monografie mesta sa táto tradícia začala v roku 1921. „Rodičia mi o ťahaní býka na zvonicu často s úsmevom rozprávali. Aby býk bezpečne na zvonici pristál, museli mu tam pripraviť niekoľko perín, ktoré doniesli Beľania zo svojich domácností,“ spomína Albín Meschar, pôvodný obyvateľ Spišskej Belej, dnes žijúci v nemeckom meste Bruck. Ďalšie spomienky pôvodných nemeckých obyvateľov zaznamenala aj kežmarská historička Nora Baráthová. „Podľa starej bájky na zvonici rástla tráva a mestskí predstavitelia sa rozhodli, že na vežu vytiahnu vola, aby ju spásol. Kým ho vytiahli, úbohé zviera sa v slučke lana zadusilo. Symbolicky si pripomínali, akú hlúposť vymysleli predstavitelia,“ uvádza sa v spomienkach.

Remeselné fašiangy strácali na sile od roku 1872, kedy sa zrušili cechy. Pozostatky fašiangov vyzneli do plesov, bálov a zábav.

Jana TOMALOVÁ

 Kde sa zabavíte na fašiangy?

  • SVIT
  • Dom kultúry, 9. február, piatok, 16.00 až 19.00 h

 

  • STARÁ ĽUBOVŇA
  • Skanzen pod hradom, 11. február, nedeľa, 14.00 h
  • V programe Ej fašiangy, fašiangy vás čaká veselica, pochovávanie basy, fašiangové pochúťky a folklór.
    Vstupné 2 eurá, s maskou alebo v kroji je vstup zdarma.

 

  • VLKOVÁ
  • 10. február, sobota popoludní
  • O 13.00 h sa začne fašiangový sprievod v maskách a o 15.00 h detský karneval. Nebude chýbať pochovávanie basy, zabíjačkové špeciality a veselica so skupinou Liptákovci

 

  • POPRAD
  • Nám. sv. Egídia pred OC Forum, 11. február, nedeľa 10.30 h
  • Dopoludnie plné fašiangovej zábavy a sladkých šišiek si užijete s DFS Venček z Popradu a na tancovačke.