Historický kalendár – 9. týždeň

» 28. februára sa narodil pedagóg Jozef Bencúr (28. 2. 1728 Jasenová, okr. Dolný Kubín – 21. 8. 1784 Bratislava). Univerzitné štúdiá absolvoval v Jene a Halle. Po skončení ho zavolali na kežmarské gymnázium, kde prvýkrát pôsobil v rokoch 1755 až 1760, prednášal históriu a filozofiu. Z Kežmarku prešiel za pedagóga do Prešporku (Bratislavy), ale vrátil sa pod Tatry. V rokoch 1771 až 1776 bol zase rektorom kežmarského gymnázia, odkiaľ odišiel tesne pred jeho reformovaním na lýceum. Počas jeho druhého rektorátu sa drevená školská budova prestavala na kamennú prízemnú stavbu – povolenie na to dala panovníčka Mária Terézia – poďakovanie sa zachovalo dodnes nad vchodom do budovy. V roku 1776 odišiel Bencúr z Kežmarku do Viedne, kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii Uhorska, a to v Budíne a Prešporku. Za svoje služby bol povýšený do zemianskeho stavu. Bencúr vydal viacero latinských a náboženských diel.

» 1. marca zomrel horolezec, pedagóg, historik, geograf, požiarnik, spisovateľ, propagátor a poplularizátor Tatier Alfréd Grosz (26. 2. 1885 Kežmarok – 1. 3. 1973 Kežmarok). Študoval na poľnohospodárskej akadémii v Košiciach a právnickej akadémii v Prešove. Počas celej 1. svetovej vojny slúžil na vojne, z toho tri roky na talianskom fronte. V roku 1919 sa vracia do Kežmarku, kde dočasne pracuje v továrni Schickedanz, ale už v roku 1922 vyučuje telovýchovu na kežmarskom evanjelickom gymnáziu a od roku 1927 v paralelných slovenských triedach. V tom čase už stál na všetkých vrcholoch Tatier. Po 2. svetovej vojne ešte dva roky učil na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a dva roky v Kežmarku. Grosz bol 65 rokov zanieteným požiarnikom a od roku 1932 pomáhal zakladať slovenský požiarny zbor v Kežmarku. Ešte ako 82-ročný pomáhal pri záchranných akciách. Obrovský prínos je v jeho propagácii a popularizácii Tatier a ich okolia. Vlastnoručne zhotovoval celé série diapozitívov k prednáškam v rôznych rečiach a zapožičiaval ich bezplatne Karpatskému spolku. Vyrobil nespočetné množstvo fotografií, ktoré vlastnila takmer každá kežmarská rodina, v ktorej boli jeho žiaci. Obnovil tradíciu názorného vyučovania a organizovania exkurzno-vzdelávacích výletov kežmarského gymnázia do Tatier. V zime organizoval pre žiakov lyžiarske kurzy. Chudobným žiakom sám z vlastných prostriedkov poskytoval výstroje na tieto aktivity. Tak si vychoval aj záchranné družstvá a inštruktorov nielen v horolezectve, ale aj v lyžovaní. V Tatrách vykonal vyše sto horolezeckých prvovýstupov. Tlačou mu vyšli dve knihy: Die Hohe Tatra, Stuttgart 1961 a Sagen aus der Hohen Tatra (Povesti z Vysokých Tatier), Mníchov 1971. Mnoho prác mal rozpracovaných v rukopise. Zbieral nemecké ľudové zvyky a povesti, zaoberal sa etnografiou okolia, ale i prírodnými vedami, zameriaval sa na Spiš a hlavne Tatry. Desaťročia bol predsedom Tatranského spolku, členom výboru Karpatského spolku, presbyterom evanjelickej cirkvi v Kežmarku a čestným členom viacerých turistických spolkov v zahraničí. Jeho popol bol na žiadosť samotného A. Grosza vysypaný na Pastvinách v blízkosti Bieleho Kežmarského plesa, kde je osadená aj pamätná tabuľa. V roku 1992 mu bol odhalený v Kežmarku pomník a v roku 2005 pamätná tabuľa na mieste jeho domu v Kežmarku.

» Tohto roku uplynie 730 rokov od prvej písomnej zmienky o obci Rakúsy. Podľa zachovaných listín ich územie daroval v roku 1263 kráľ Belo IV. svojmu vazalovi, kráľovskému servientovi – vtáčnikovi Leonardovi, za jeho vojenské zásluhy. Obyvatelia pravdepodobne prišli z okolia. Medzi nimi možno boli aj Nemci, ktorí sa v tej dobe na Spiši usadzovali. Medzitým na darovanom pozemku vznikla obec Roks – Rakúsy. O tom svedčí nielen to, že v roku 1288 sa už spomína menom, ale aj skutočnosť, že Leonard v nej mal mlyn, či jeho polovicu. Rakúsy sa v stredoveku v listinách spomínajú častejšie. V roku 1307 sa uvádzajú pod názvom Ruknok či azda lepšie Rukuz v chotárnej listine Strážok. Keď sa v roku 1310 uchádzali o Rakúsy aj členovia rodu Görgeyovcov, požiadali ich majitelia Ladislav a Frank panovníka, aby vyslal deputáciu, ktorá by presne vymedzila hranice chotára obce. Pochôdzka hraníc s definitívnym odovzdaním obce a jej chotára žiadateľom sa vykonala 3. júla 1310.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou.