Mesto už má spracované aj najnovšie dejiny

Do série pribudne piaty diel monografie. Autorský kolektív chystá ešte dve pokračovania.

Kežmarský hrad. Ilustračná snímka: jat

V Mestskom kultúrnom stredisku v Kežmarku uvedú v pondelok do života piaty diel monografie venovanej histórii mesta. Ten najnovší má názov Kežmarok od 2. polovice 18. storočia. Zostavovateľkou monografie je známa historička Nora Baráthová. „Najťažšia práca bola s posledným – piatym dielom, ktorý ukončil históriu mesta súčasnosťou a okrem toho obsahuje dejiny školstva a kultúry po roku 1945 taktiež po súčasnosť. Tento diel má takmer päťsto strán, niekoľko sto dobových fotografií a aj najväčšiu hmotnosť – takmer jeden a pol kila,“ informovala N. Baráthová.

Najnovšia monografia končí rokom 2016

Prvá časť monografie je rozdelená do piatich kapitol. Obdobie od polovice 18. storočia po rok 1848 spracoval historik Ivan Chalupecký. Ten istý autor spracoval aj obdobie do roku 1918. Obdobie prvej Československej republiky a prvej Slovenskej republiky spracovala archivárka Božena Malovcová. Dejiny mesta do roku 2000 spracovala riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová. Najnovšie dejiny – až do roku 2016 – si zobrala na starosť zostavovateľka celej publikácie Nora Baráthová. „Táto časť histórie sa doteraz nepublikovala, okrem revolučného robotníckeho hnutia a miestnych dejín Komunistickej strany Československa v rokoch 1918 až 1969. Tejto téme sa, pochopiteľne, autori publikácie nevenujú,“ povedala o tomto období zostavovateľka.
Druhá časť monografie je venovaná školstvu po roku 1945. Kapitola sa venuje jednotlivým školám, ktoré existovali a existujú na území mesta po roku 1945. Súčasné školstvo spracovala Mária Jančeková a už zaniknutým školám sa venovala Nora Baráthová. Tretia časť monografie je venovaná kultúre po roku 1945. „Aj táto kapitola predstavuje nóvum v publikovaní dejín mesta Kežmarok, pretože o kultúre v tomto období sa ešte nikdy súhrnne nepísalo. Píše o začiatkoch nového kultúrneho života v meste, rozoberá vývoj jednotlivých kultúrnych inštitúcií, organizácií, klubov, vydavateľstiev či píše o významných akciách medzinárodného charakteru. Text bol konzultovaný s vedúcimi jednotlivých kultúrnych inštitúcií pôsobiacich v Kežmarku. Autorkami tejto časti sú Nora Baráthová a Erika Cintulová.

Ilustračná snímka: jat

Prvá monografia vyšla pred dvesto rokmi

Vôbec prvá monografia o Kežmarku z roku 1804 mala dva diely, vyšla v nemčine. Napísal ju kežmarský historik a evanjelický kňaz Kristián Genersich. Dovtedy žiadne mesto na území Slovenka svoju dvojdielnu podrobnú históriu nevydalo. Táto publikácia nebola nikdy preložená do slovenčiny. Nasledujúcich viac ako dvesto rokov o Kežmarku nevyšla žiadna monografia. K pokračovaniu došlo až v roku 2009, keď vyšiel prvý diel monografie venovaný osobnostiam. Nasledovali publikácie venované histórii mesta do polovice 18. storočia, kežmarskému športu, o živote v Kežmarku, ktorého súčasťou sú aj kapitoly venované historicko-umeleckým pamiatkam. Autorský kolektív má v pláne pokračovanie monografie. Vzniknúť by ešte mali dva diely, a to Osobnosti Kežmarku 20. storočia a Vzťah Kežmarku k Vysokým Tatrám. Vydanie aj piatej monografie financovalo mesto Kežmarok. Vydavateľom všetkým piatich dielov je Jaroslav Šleboda a jeho vydavateľstvo Jadro.

Rastislav Ovšonka