Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1945

Stalo sa v meste N

Víťazné armády postupovali na východnom i západnom fronte, svetová vojna sa lámala aj v Ázii. V Jalte „veľká trojka“ (Stalin, Churchill, Roosevelt) dohodli budúce usporiadanie sveta. V Remeši podpísali 8. mája Nemci kapituláciu a následne v Berlíne kapitulačný protokol. Bol koniec vojny v Európe. Na Postupimskej konferencii „veľkej trojky“ už taká zhoda nevládla. 6. augusta sa začala nová éra; USA zhodili na Hirošimu atómovú bombu. Beneš podpísal svoje prvé dekréty. Septembrové zasadnutie SNR ukončilo provizórny stav na Slovensku. Do Tatier prišli prvé skupiny českých turistov a horolezcov.
Poprad i Kežmarok boli od februára plné vojakov I. čs. armádneho zboru. Všeličo sa o nich vedelo, niečo šuškalo, ale o vojakoch, ktorí boli v Leteckých kasárňach (to boli tie na dnešnom sídlisku Západ) sa predsa len vedelo najmenej. To, že sa formovali bojové jednotky už 4. brigády 1. čs. armádneho zboru, vzbudzovalo v mnohých rodinách obavy. Veď vojna sa ešte neskončila a zvuky kanonády na Liptove bolo počuť.
V spomenutých kasárňach bola zriadená Škola dôstojníkov v zálohe. Nie hocijaká, lebo dôstojníci sa školili pre potreby jednotiek pechoty, ale aj pre hospodársku službu a v čoraz viac sa politizujúcej armáde aj ako budúci dôstojníci pre osvetovú prácu.
Veľká vojenská paráda vyradenia nových dôstojníkov sa v Poprade konala 15. apríla 1945. Bolo to vôbec prvé vyradenie dôstojníkov v obnovenej republike, lebo z priebehu vojny už nik nepochyboval, že obnovená je a bude. Pred zrakmi prezidenta Československej republiky Edvarda Beneša, ministra národnej obrany arm. gen. Ludvíka Svobodu. Veliteľom prehliadky bol brig. gen. Vladimír Přikryl. Na tribúne na (vtedy už opäť) Hlavnej ulici boli popri generalite aj členovia vlády.
Denník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR Za svobodné Československo (roč. II., č. 100) článok s názvom Generál Svoboda k novým dôstojníkom, sa začína takto: „V meste N koná sa 15. apríla vyraďovanie frekventantov dôstojníckej školy. Najlepších menuje minister národnej obrany gen. Svoboda podporučíkmi pechoty.“
Zaujímavé je ono „utajenie“ mesta, keďže celé bolo z tejto udalosti na nohách. Reduta patrila politickým, armádnym a mestským špičkám. (Chlieb a hry pre pospolitý ľud mali prísť až neskôr.) Vojna bola rozhodnutá, každý vedel čo sa deje, len my sme boli „mestom N“.

Mikuláš Argalács