Slameniak a Brucháč predznamenávajú príchod pôstu

Ulicami Batizoviec po roku opäť prechádzal netradičný fašiangový sprievod, ktorý viedli Slameniak s Brucháčom.

V Batizovciach udržiavajú stáročné tradície. Snímka: rov

Obec Batizovce v spolupráci s miestnymi hasičmi, folklórnou skupinou, ale i dobrovoľníkmi opäť pripravili tradičné Batizovské fašiangy. S prípravami začali už skoro ráno. Najviac práce im dalo obliecť Slameniaka, ktorý spolu s Brucháčom tvoria najtypickejších účastníkov batizovských fašiangov. „Fašiangové zvyky sa v Batizovciach udržiavajú možno už od 16. či 17. storočia. Ide o posledný fašiang pred Popolcovou stredou. Niekedy tie fašiangy boli v utorok, teraz je to v sobotu. Hlavnými postavami sú práve Slameniak a Brucháč, ktorí sú symbolmi úrodnosti. V minulosti tam, kde mali mladé dievky, s nimi tancovali a každá dievka si zo Slameniaka vytrhla steblo. Na jar, keď išli do polí, orať, tak tú slamu dali do prvej brázdy, aby mali úrodu po celý rok. Je to zrejme jedinečný zvyk, ktorý sa málokde zachováva pod Tatrami,“ uviedol miestny nadšenec histórie a tradícií Cyril Františka.

Fašiangový sprievod v Batizovciach. Snímka: rov

Slameniaka obliekajú tradičným spôsobom

Okrem Slameniaka a Brucháča sú súčasťou batizovského fašiangového sprievodu aj tetky, kováči a lekár so sestričkami. V sprievode sú tiež členovia miestnej folklórnej skupiny. Príprava masiek do fašiangového sprievodu trvala viac ako štyri hodiny. Najväčšiu prácu mali organizátori so Slameniakom. Jeho odev a maska je vytvorená zo žitného povriesla, a to je aj najväčší problém. „Posledné roky je problém obliecť Slameniaka, pretože žitná slama sa už málokde zachovala. Už dávnejšie niektorí špekulovali, či by sa kostým pre Slameniaka nedal urobiť tak, aby bol oblečený za pol hodiny, ale chceme zachovať pôvodné zvyky, a tak ho obliekame pôvodným spôsobom z povriesiel. Slameniakovi najskôr omotávame nohy, ruky a na záver trup. Na hlavu ide čiapka-štít, ktorú my nazývame čakov. S Brucháčom je to už jednoduchšie, lebo ten je iba vypchatý sečkou. Zaujímavosťou odevu brucháča je asi dvestoročná husárska čiapka,“ povedal Františka.
Keďže povriesla sa každý rok opotrebúvajú, Batizovčania stále hľadajú žitnú slamu, prípadne hotové povriesla, aby mohli svoje tradície udržiavať aj do budúcnosti. Najstaršia fotografia batizovského fašiangového sprievodu so Slameniakom a Brucháčom sa zachovala z roku 1926. Len raz vynechali v Batizovciach svoj tradičný sprievod. Bolo to ešte začiatkom 70-tych rokov minulého storočia. Dôvodom boli práve chýbajúce povriesla, bez ktorých sa nedal vyrobiť kostým pre Slameniaka.

Fašiangový sprievod v Batizovciach. Snímka: rov

Tradíciou sa stala už aj zabíjačka

Fašiangový sprievod sa začína na poludnie v centre obce a prechádza celým centrom. V minulosti sa v tomto období konali takmer v každom dome zabíjačky. Odmenou pre účastníkov fašiangového sprievodu boli vajíčka a rôzne zabíjačkové špeciality. Na záver dňa, po skončení sprievodu, si jeho účastníci pripravili z vyzbieraných darov praženicu. S chovom prasiat je to však v súčasnosti už horšie. Aj preto sa miestni dobrovoľní hasiči pred pár rokmi rozhodli pripraviť v rámci fašiangovej zábavy v Batizovciach aj ukážku takejto zabíjačky. Tá bola súčasťou fašiangov aj tohto roku a ľudia tak mali možnosť nielen ochutnať, ale aj vidieť, ako taká zabíjačka kedysi vyzerala. Tohto roku mali hasiči k dispozícii dve prasiatka, z ktorých dobroty mohli ochutnať aj návštevníci batizovských fašiangov. „Dnes sa už svinky v Batizovciach nechovajú, možno dve rodiny majú kravičky, ale svinky už asi nie. Možno aj preto je pre ľudí zaujímavé prísť a ochutnať zabíjačkové špeciality,“ uviedol predseda dobrovoľných hasičov a šéf kultúrnej komisie pri obecnom zastupiteľstve Ľubomír Šoltís. Aj takýmto spôsobom sa zabíjačka stala súčasťou batizovských fašiangov.
Podľa Šoltísa, ktorý je zároveň hlavnou postavou miestnej folklórnej skupiny, sú Batizovce obcou, ktorá si zachováva svoje tradície a zvyky. K tým, ktoré sa podarilo zachovať, patrí nielen fašiangový sprievod, ale začiatkom roka je to kúdeľná izba, veľkonočná kúpačka či mládenky v závere roka. Fašiangy sú znamením, že sa podľa cirkevného kalendára blíži obdobie pôstu. Ten sa začína už túto stredu. V pôstnom období sa v minulosti nekonali žiadne zábavy ani svadby. Niekde sa tieto zvyky udržiavajú dodnes.

Rastislav Ovšonka