Deti vedia o tradíciách každý rok menej a menej

Veľkú noc čoraz viac trávia mladé rodiny na lyžovačkách či chatách.  Tradície sú podľa lektorky Múzea v Kežmarku Barbory Thomayovej na ústupe.

Snímka: ilustračné

Kežmarskí múzejníci pripravujú už tradične veľkonočné tvorivé dielne. Stále viac však vnímajú potrebu s deťmi o Veľkej noci a jej symboloch hovoriť, nielen vyrábať veľkonočné ozdoby.

O zvykoch na jar veľa nevedia

„Z roka na rok vidíme, že je to horšie a horšie. Ešte dva-tri roky dozadu sme sa deťom snažili vysvetliť Veľkú noc z kresťanského hľadiska. Polovica vedela, polovica skôr tápala. Minulý a tento rok je to úplne iné. Upustili sme od kresťanskej tradície a snažili sme sa prejsť na pohanskú tradíciu Veľkej noci,“ vraví lektorka Múzea v Kežmarku Barbora Thomayová. Ani pohanské zvyky sviatkov jari však už podľa jej slov u detí veľa nevyvoláva. Keď sa ich pýtajú, aké majú doma zvyky a ako sa pripravujú na Veľkú noc, viaceré deti povedia, že idú na chatu a ozdoby si nevyrábajú.

„ O 10 – 15 rokov si deti možno budú len goog­liť, čo to je Veľká noc.“

 

Barbora Thomayová
lektorka Múzea v Kežmarku

Mnohí ľudia podľa Thomayovej uprednostňujú trávenie času s rodinou mimo domova. Nevedia, čo je hrudka či pečený baranček. Na otázku, čo jedia počas Veľkej noci, odpovedajú aj čili papričky či kurča. „Je to smutné, stále viac vnímame, že deti majú menej vedomostí o tradíciách. Tým pádom sú aj interakcia a prednášky chabé. Keď to už dnešná generácia nevie, o 10 – 15 rokov si deti možno budú len goog­liť, čo to je Veľká noc,“ vraví Barbora Thomayová. Najprv si múzejníci mysleli, že ide možno len o niektoré sociálne skupiny alebo o deti z mesta. Ale podľa rôznorodosti skupín sa tento jav vzťahuje na detí z najrôznejšieho prostredia.

Veľkonočné dni trávia mnohé rodiny na svahoch. Snímka: Bachledka Ski&Sun

Do pôstu patril vývar zo žiab

Na mnohé tradície Veľkej noci by však s otvorenými ústami pozerali aj dospelí. Netradičné pre náš región sa v súčasnosti zdajú aj pôstne jedlá ako slimáky alebo žabie stehienka. „Zo žabích stehienok sa napríklad varil vývar. Uvádza sa, že pre väčšiu rodinu sa muselo uvariť aspoň sto žiab, aby to malo tú správnu chuť.

Typické batizovské veľkonočné vajíčka. Snímka: rov

Polievky sa robili buď zahustené alebo vývary. Niekde píšu, že sa varili celé žaby, niekde iba stehienka,“ povedala Barbora Thomayová. Pre región pod Tatrami bolo tradičné aj tzv. písané vajíčko. Mladé devy na vajíčka písali veršíky pre svojich milých. Touto tradíciou sú známe najmä Batizovce.

Osvojili si aj zvyk z Bosny

Mestá a obce s nemeckým obyvateľstvom mali vlastné zvykoslovie aj na oblievačku. „Na Spiši to bola skutočnosť, že v utorok chodili kúpať dievčatá chlapcov. Napríklad vo Veľkej Lomnici alebo aj v Kežmarku, kým odišli Nemci. Vo Veľkej Lomnici boli dokonca „zápasy“, skupiny dievčat a chlapcov sa olievali vedrami vody,“ vraví etnografka Múzea v Kežmarku Marta Kučerová. Niektoré deti dodržiavajú zvyky spišských Nem­cov doteraz. „Chodím niekedy kúpať chlapcov, už som okúpala brata a bratanca mojej spolužiačky a dostala som čokoládové kindervajíčko. Určite pôjdem aj tento rok k bratancovi,“ povedala prváčka zo ZŠ Grundschule Kežmarok  Kristínka.

Takto to všetci dobre poznáme. Spišskí Nemci si veľkonočný zvyk však ctili aj v opačnom garde. Snímka: archív

Doma veľkonočné tradície dodržiavajú dodnes a k tým slovenským pridali aj jednu z Balkánu. „Pred Veľkou nocou ideme do Bosny, chodíme tam, lebo moja sesternica má ocka z Bosny. Na Veľkú noc si tam každý vyberie uvarené namaľované vajíčko. Vajíčka buchnú o seba a to, ktoré je najsilnejšie, vyhrá a potom ochraňuje celý rok ich dom. Ten zvyk som v Bosne nevidela, lebo tam chodievame pred Veľkou nocou, ale robievame to doma,“ povedala Kristínka.

Jana TOMALOVÁ