Milan Skokan prenecháva trénerskú taktovku Ivanovi Bednárovi

V polovici marca sa hokejistkám skončila sezóna. Za posledné roky sme si už zvykli, že Popradské líšky zbierajú medaily a tituly. Teraz chceli byť majsterkami tretíkrát za sebou, no nedostali sa ani do finále. Náplasťou pre nich je aspoň zisk bronzu v sérii proti Spišskej Novej Vsi. Uplynulý ročník hokejistiek zhodnotil ich tréner Milan SKOKAN.

Milan Skokan. (Snímka: mik)

Ako vyzerala príprava ešte pred sezónou?

» V ženskom hokeji je to trochu odlišné. Dievčatá sú rýdze amatérky a nedostávajú finančné odmeny. Najhoršie však bolo, že nie všetky sú z Popradu. Letnú prípravu sme teda mali maximálne s ôsmimi dievčatami. U ostatných sme museli len dúfať, že sa pripravujú tak, ako sme sa dohodli. Prenieslo sa to aj na ľad. Základ sme mali tak osem až desať hráčok a ostatné z Púchova, Žiliny, Mikuláša či Trnavy boli vyťažované aj vo svojich materských kluboch. K nám prichádzali podľa potreby, čo bolo zložité a zaberalo to veľa času najmä počas sezóny. Pre mňa je nepochopiteľné, že kluby nemajú dostatok chlapov a miesta vypĺňajú dievčatami. Nedalo sa teda systematicky pracovať, nacvičovať kombinácie či iné vedomé činnosti na ľade. To bol len sen.

Koncepcia Extraligy žien sa príliš nezmenila. V úvode sa hrali dve skupiny, a potom sa súťaž spojila. Vyškrtlo sa však štvrťfinále a najlepšie kvarteto hralo rovno semifinále…

» Celá sezóna bola z organizačnej stránky divná. Počas nej sa vždy čosi menilo, čo sa nemá stávať. Čo sa raz schváli, má to tak ostať. Rozhodoval kto chcel a ako chcel. Na sedení sa oddiely dohodli, aby sa často nestretávali slabí so silnými. Ak dáme Košiciam tridsať gólov, aký to má význam? Ony sú znechutené a my si myslíme, akí sme dobrí. Pri silnejších však zbadáme, že tu čosi nehrá. Zápasy v hornej štvorke nám prinášali omnoho väčší úžitok. Nebolo to zlé, ale počas sezóny odstúpila Krynica, pretože jej došli prostriedky. V slovenských kluboch je tiež permanentný nedostatok financií.

Bronzové Popradské líšky 2017/18. (Snímka: Alojz Handuš)

O aké prostriedky ste sa mohli oprieť vy?

» Teraz sme prvýkrát v histórii dostali od zväzu 5-tisíc eur, čo je pekná čiastka, ale cestovné, ubytovanie či stravné idú do nákladov. Aj mesto Poprad nám vyšlo v ústrety, ale tiež nie tak ako ostatným oddielom. Napríklad basketbalistky hrajú takú istú súťaž a majú osemnásobne vyššiu dotáciu od mesta ako my. Minulý rok sme dostali na celú sezónu 10-tisíc eur. Získali sme tri tituly, ale vždy sme museli prosiť o nejaké peniaze. Pozerali sa na nás ako na niečo nepotrebné. Hovoril som aj s primátorom, že pokiaľ tu nechceme ženský hokej, treba povedať. My nemáme zmluvy, robíme to zadarmo – z presvedčenia. Dievčatá hrajú srdcom za Poprad a robia všetko pre to, aby vzorne reprezentovali mesto, no odozva nebola adekvátna. Človeka to mrzí a mňa osobne to aj uráža. Teraz by nám mali schváliť čiastku do 16-tisíc eur, čo je aspoň o niečo vyššie, ale dievčatá si zaslúžia ešte viac. V minulosti sme mali aspoň pána Pivarníka, a teraz nám solídnou čiastkou pomohol Whirlpool.

Ako vnímate prístup SZĽH k ženskému hokeju?

» Kluby sa boria s financiami a vrcholom všetkého je, že zväz si pozve ako trénerku reprezentácie Američanku za mimoriadne drahé peniaze, aké nemajú ani tipsportligoví tréneri. Navyše sa hovorí o tom, že o štyri roky pôjdeme na olympiádu, ale s tým, čo momentálne máme a v akom stave to je, sa tam určite nedostaneme. Malo by to ísť cez oddiely, ktoré dokážu vychovávať hokejistky, ale oni sa tam zakuklili a napríklad naše dievčatá do reprezentácie ani nechcú ísť, lebo ŠKP je v popredí a ony do počtu. Pokiaľ tu nebude šesť, osem družstiev na patričnej úrovni, ktoré by spolu súperili, tak sa ženský hokej nepohne.

Bednár preberal taktovku postupne. (Snímka: archív/mik)

Po základnej časti vám tesne ušlo druhé miesto a v semifinále ste podľahli Prešovu…

» Išli sme do Zvolena, ktorý je jasne nižšie od nás a nemali sme plný počet desiatich hráčok. Mali sme však jednu 14-ročnú, ktorá si chcela zahrať a oni si tiež takú zohnali. Neviem, komu to prekážalo, ale prehrali sme kontumačne my aj Zvolen a spadli sme na tretiu priečku. Keď sa budeme k tomu takto stavať a vyhrávať sa bude za zeleným stolom, nikam sa neposunieme. Takže sme prvý semifinálový zápas hrali síce doma, ale potom dva v Prešove, ktorý ma dobré družstvo. Doma sme nešťastne prehrali, aj keď som musel mať ťažké srdce na rozhodcu. V druhom sme museli zvíťaziť, čo sa podarilo, ale v treťom nastal rozhodcovský horor. Pískal nejaký mladý chlapec z Bardejova a stále sme hrali v oslabení. Všetko bolo robené tak, aby Prešov vyhral a postúpil do finále s ŠKP. Bolo to však aj našou vinou a tým ženským kolektívom. Prišlo to však v nepravom čase.

Titul ste teda neobhájili. Je bronzová medaila akousi náplasťou?

» Spišská Nová Ves už netvorí taký silný celok ako v minulosti, takže sme suverénne vyhrali. Aj keď v druhom dueli sme sa natrápili. Trápenie však bolo jednostranné. Hralo sa na jednu bránu, no dievčatá v snahe rýchlo skórovať robili fatálne chyby v koncovke. Sú zápasy, kedy človek veľmi chce, no tým viac to nejde a stúpa nervozita. Keď však konečne gól padol, uvoľnilo sa to. Každá medaila hreje, aj keď náš cieľ bol iný.

Domáci duel s Bratislavčankami. (Snímka: archív/mik)

Čo vám ukázala konfrontácia s HC ŠKP Bratislava, ktorý pred sezónou vstúpil do Extraligy žien?

» Sú tu tri oddiely, ktoré nad ostatnými vyčnievajú. Bratislava trošku viac, lebo má profesionálne podmienky. Keď sme však hrali u nich, dve tretiny sme boli lepším tímom, len sme nemohli dať gól. Žitňanská potom dostala vyšší trest a zlomilo sa to. V závere bolo vidieť, že nám odchádzajú sily, že Bratislavčanky korčuľujú lepšie.

Skokan vychoval svojho nástupcu. (Snímka: archív/mik)

Za šesť rokov pri tíme ste získali tri tituly, striebro a  dva bronzy. V januári ste oslávili 76 rokov. Budete ešte pokračovať ako tréner?

» Teraz som už dával priestor svojmu kolegovi, aby sa chytil a išiel naplno. Vedel som, že budem končiť a nechcel som po sebe zanechať dieru. Postaral som sa o to, že Ivan Bednár je na túto rolu už po všetkých stránkach pripravený. V poslednej dobe som ho už nechával pracovať samého. Tohto roku teda končím s trénovaním, ale budem nápomocný. Pokiaľ bude potrebné zariaďovať nejaké záležitosti, nevyhýbam sa tomu, pretože problematiku ženského hokeja dokonale poznám. Na ľad už však chodiť nebudem a nebudem ani pri tréningovom procese. Ivan Bednár má však na starosti aj poľskú reprezentáciu, takže niekoho bude pri sebe potrebovať a je už na ňom, koho si vyberie. Chcem poďakovať dievčatám, že mali so mnou trpezlivosť.

Michal KLEIN