Peter Hámor mieri na Everest a Lhotse

Uplynulý piatok vyrazil popradský horolezec Peter Hámor na svoju ďalšiu himalájsku expedíciu.

Horolezec Peter Hámor mieri na Mt. Everest. Snímka: rov

Cieľom projektu Himalayadventure MMXVIII je severo-južný prechod cez Mt. Everest, ktorý doteraz nikto neabsolvoval, a následne chce pokračovať na ďalšiu osemtisícovku Lhotse. Jeho spolulezcom bude rumunský horolezec Horia Colibasanu, s ktorým absolvoval už niekoľko výstupov v Himalájach. Krátko pred odchodom sme mu položili zopár otázok.

Na Mt. Evereste ste boli už v roku 1998. Prečo ste sa opäť rozhodli pre tento štít?

» Už od minulého roku, od festivalu, sme sa s Horiom pohrávali s myšlienkou pretraverzovať Everest zo severu na juh. To bol plán, ktorý sme si vysnívali počas popradského festivalu a začali sme aj s prípravou. Nakoniec sa to podarilo a spojíme viac ciest, aby bol ten traverz taký, ako má byť. Pôjdeme na Everest vo dvojici, ľahkým štýlom, bez kyslíka, bez pomoci výškových nosičov – šerpov z predsunutého základného tábora. Mnohí ho poznajú ako Tábor dva na južnej ceste na Mt. Everest vo výške 6 400 metrov. Pôjdeme cestou, ktorú vyliezli ako prví Američania v roku 1963. Keď sa nám podarí vystúpiť na vrchol, zostúpime do južného sedla a odtiaľ by sme chceli pokračovať na susedný vrchol Lhotse po severnom hrebeni cestou, ktorú ako prvý vyliezol Denis Urubko v 2010.

Horolezec Peter Hámor mieri na Mt. Everest. Snímka: rov

Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho, ale asi to tak nie je…

» Prvý traverz som skúšal v roku 2008, kedy sme mali v pláne s Piotrekom Morawskim spojiť vrcholy Gašerbrum I, II a III. Za tie roky sa aj materiály vyvinuli. Teraz je všetko ľahšie, mnoho vecí z karbónu, takže keď sme mali vtedy na vrchole pätnásťkilogramové batohy, tak teraz dúfam, že sa naše batohy zmestia do desať kilogramov. Práve v tom je náročnosť traverzu, že všetko čo si nesiete na chrbte, musíte preniesť cez vrchol hory, čiže nejde sa naľahko posledný úsek, nemáte nič zabezpečené na druhej strane. Je to také dobrodružstvo. Snažíme sa posunúť svoju hranicu až na krajnú úroveň, ktorú ale ešte sme schopní zvládnuť.

Znamená to, že nebudete riskovať?

» Nebudeme hazardovať. Výstup na každý vysoký kopec je spojený s rizikom. To patrí k tej hre, čo tam hráme. A je len na horolezcoch, akú mieru rizika sú schopní akceptovať. Samozrejme, nie sme hazardéri a máme radi život v doline.

Ako vyzerá časový harmonogram vašej expedície?

» Ako každý rok, odchádzame medzi MDŽ a Jozefom. Tentoraz je to 16. marca. Odlietame z Bratislavy a cez Dubaj do Káthmandú. Prvá časť programu je aklimatizácia, čo potrvá asi tri týždne. Naplánovaný máme okruh okolo Manaslu. Vyjdeme na kopce, ktoré sú tam okolo. Začiatkom apríla sa presúvame do údolia Solo Khumbu. Okolo 10. apríla by sme mali byť v základnom tábore pod Mt. Everestom a začneme tú našu horskú akciu. Tu ešte budú aj aklimatizačné výstupy. Výstup plánujeme na päť dní, s jedným rezervným, s tromi bivakmi nad osemtisíc metrov. Na výstup chceme využiť jedno z troch okien dobrého počasia, ktoré sa za posledné roky v Himalájach ustálili. Jedno býva na prelome apríla a mája, druhé okolo 10. až 15 mája a jedno ešte zvykne byť koncom mája. Návrat domov máme naplánovaný na 8. júna.

Horolezec Peter Hámor. Snímka: archív PH

Večnou otázkou ostáva použitie kyslíka na expedícii. Ako je to vo vašom prípade?

» My plánujeme expedíciu ľahkým, alpským štýlom bez použitia kyslíka. Kyslík ani neberieme so sebou. Každý si musí vybrať, ako bude pôsobiť v horách. Kyslík je veľmi dobrý, keď je zle, veľa ľuďom zachránil život, ale my sme si vymysleli také pravidlá a už ich meniť nebudeme.

A čo strava počas takýchto expedícií?

» Naše hobby je varenie… Výškové lezenie je o varení vody. Kým vám zovrie liter vody, čakáte 40 minút. Na každého treba štyri litre, my budeme dvaja, čiže osem litrov a nejakú ešte treba do zásoby, takže ten varič je tam stále v akcii. Je to trochu zvláštny štýl varenia, lebo ležím a varím. (smiech) A čo sa týka stravy, u nás sa niektoré veci nemenia. Tá strava je veľmi pestrá – klobása, cibuľa, slanina, syr a k tomu aj nejaké lyofilizované (sušené mrazom) potraviny, ktoré jeme až vtedy, keď už musíme, aby to telo dostalo nejaké látky, ktoré potrebuje.

Horolezec Peter Hámor. Snímka: archív PH

Čo považujete za najväčší problém takejto expedície? Pred čím máte vy osobne najväčší rešpekt?

» Najväčšiu obavu mám z toho, že príde zvrat počasia, ktorý nebudeme očakávať, lebo keď nastúpite do cesty, tak nás čaká niekoľko dní. Nie je to jednodňový výstup ako v nižších horách. Ale to nie je len o Mount Evereste. Vysoké hory, všeobecne, sú o tom, že potrebujete vystúpiť na vrchol a zísť dole v relatívne dobrých podmienkach. Keď sa tie podmienky zmenia, tak sa výstup zdramatizuje. Takže toto môže byť asi najväčšia prekážka, ktorú budeme musieť vyriešiť, keď príde k zmene počasia.

Rastislav Ovšonka