Vzdelávanie Rómov naráža na problémy

Čisto rómske školy budú v regióne pribúdať, tvrdí odborníčka.

Ilustračná snímka: archív PN

Vzdelávanie rómskych detí bolo hlavnou témou konferencie, ktorú minulý týždeň zorganizovalo Združenie miest a obcí Slovenska v Poprade. Na workshope „otvorili horúcu tému, ktorá je maximálne aktuálna a ktorú treba čo najskôr riešiť, pretože tak, ako konštatovali všetci vystupujúci, a to starostovia či riaditelia škôl, všetko to malo jedného spoločného menovateľa, že viac chceme my ako samotní rómski občania,“ uviedla vedúca Školského úradu Veľký Slavkov Alena Madzinová.

Z osady nechcú dochádzať

Príkladom je podľa nej obec Spišský Štiavnik, kde obec bola ochotná otvoriť ďalšiu triedu v škole, pričom „rómski občania na to absolútne nezareagovali pozitívne. Myslím si, že problémom je aj to, že mnohí sú leniví prísť zo svojej osady do centra obce, konkrétne aj v Spišskom Štiavniku,“ dodala Madzinová. Návštevnosť materských škôl rómskymi deťmi je podľa nej relatívne dobrá, ak sa škola nachádza v blízkosti osady. „Máme veľmi pozitívne skúsenosti s tým, ak rómske deti navštevujú materskú školu, pretože sú výrazne lepšie pripravené na zaškolenie v základnej škole, či je to vývoj reči, komunikácia, hygienické návyky či vzťahy medzi deťmi,“ uviedla Madzinová.
Druhým problémom vzdelávania rómskych detí je, že pre nich by bola podľa Madzinovej výhodná celodenná starostlivosť. „Veľmi by to prospelo týmto deťom. Naša skúsenosť je však opačná. Tieto deti absolútne nechodia do školských klubov a po skončení poslednej hodiny utekajú do svojich osád,“ uviedla Madzinová. Istý záujem ešte je o záujmové krúžky, kde sa môžu venovať aktivitám, ktoré nemajú doma, napríklad hrám na počítačoch.
Ďalším problémom vzdelávania rómskych detí je podľa Madzinovej veľká právomoc rozhodovania rodičov. Týka sa to hlavne detí, ktoré majú rôzne postihnutia a sú odkázané na starostlivosť špeciálnych škôl a špeciálnych poradní. „Prvý negatívny moment je, že rodič sa rozhodne, že dieťa ani nedá vyšetriť a aj keď sa zistí, že dieťa má znaky mentálnej retardácie alebo ďalších postihnutí, tak tieto zariadenia sa nachádzajú niekoľko kilometrov od obcí. Rodič nie je ochotný toto dieťa dovážať, aby mohlo navštevovať takéto školy. A potom sa stáva, že v bežnej triede základnej školy sa stretnú deti, ktoré sú múdre a vzdelávateľné a popritom sú tam deti, ktoré majú rôzne postihnutia, a to už nehovorím, že sú tam deti hluchonemé alebo s mentálnou retardáciou vyššieho stupňa, pričom tieto deti patria jednoznačne do špeciálnych škôl,“ uviedla Madzinová. To má negatívny dopad na úroveň vzdelávania v celej triede.

Kontajnerová škola v rómskej osade v Stráňach pod Tatrami. Ilustračná snímka: rov

Vznikajú čisto rómske školy

Vážnym problémom je podľa Madzinovej aj nedostatočná kapacita škôl. V našom regióne je príkladom Hranovnica či Jánovce, kde sa už roky učí na zmeny. „Hrozí, že od septembra nového školského roku to môže byť až takmer neriešiteľné, zvlášť v Hranovnici,“ uviedla Madzinová.
Slobodný výber školy v súčasnosti spôsobil aj to, a podľa Madzinovej je to aj pochopiteľné, že „mnohí rodičia sa rozhodnú a postupne odchádzajú z obcí, neželajú si vzdelávanie, kde sa domnievajú, že je nižšia kvalita vzdelávania práve prítomnosťou rómskych žiakov v triedach,“ uviedla Madzinová. Takto sa v našom regióne už vytvorili štyri čisto rómske školy, a to Gerlachov, Jánovce, Lučivná, Vydrník. Ďalšie štyri podľa nej k tomu spejú, a to Hranovnica (97,5 %), Spišský Štiavnik (82,5 %), Veľká Lomnica (83,7 %) a Huncovce (89,9 %). „To je otázka jedného školského roka, keď sa priblížia ku 100 percentám všetky tieto školy,“ dodala Madzinová. Podľa nej je tento stav v niektorých lokalitách už takmer neriešiteľný.
„Viacerí vystupujúci na konferencii to vyhodnotili tak, že je to už takmer neriešiteľný stav. Toto sú len problémy vzdelávania, ale ďalšie problémy sú s bývaním. Príkladom je aj situácia v Poprade-Matejovciach. My im stále podsúvame rôzne riešenia, ktoré sú z ich strany často zneužívané. Neviem si predstaviť, ako má starosta ďalej postupovať, keď nemá legislatívne páky na týchto občanov,“ uviedla Madzinová.
Podľa výkonného podpredsedu ZMOS-u Jozefa Turčányho má popradský workshop viacero záverov. Nevyhnutné budú zmeny zákonov, ktoré zabezpečia prechod financovania poradenských zariadení zo štátneho rozpočtu. Účastníci tiež požadujú sfunkčnenie rezortného informačného systému v školstve. Zavedenie povinnej predškolskej výchovy požaduje samospráva až po vyriešení kompetencií, financovania, kapacitných a personálnych otázok a tiež až po zabezpečení vynútiteľnosti povinností aj pre rodičov.

Rastislav OVŠONKA