Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1955

Kríž na Vysokej

Vysoké Tatry. Ilustračná snímka: archív PN

Vzniklo vojenské zoskupenie Varšavská zmluva a svet sa jasne rozdelil. V Monze po havárii Mikea Hawthorna zahynulo 85 divákov a 200 bolo zranených. Na Strahovskom štadióne v Prahe sa uskutočnila I. československá spartakiáda. V rámci politického uvoľňovania rozhodol ÚV KSČ o previerke politických procesov. Do kín uviedli český film zo slovenských Tatier Anděl na horách.
O kríži na Vysokej sa už popísalo a pohovorilo dosť. Mysteriózne na ňom boli najmä tie dve písmená: VR. A tak, niekedy v polovici deväťdesiatych rokov, keď spoločensko-politická situácia v našej krajine bola podobná tej z polovice päťdesiatych rokov, iba v opačnom garde, mi tajomstvo tých dvoch písmen odhaľoval jeden z dvojice, ktorá kríž na Vysokej vymyslela, vyrobila, vyniesla a upevnila, pán Miroslav Jílek (pre ľudí znalých tohto mena len dodajme, že starší). A k identifikácii tajomných V a R sme sa dostali cez rozprávanie o dobe a priateľstve.
Päťdesiate roky minulého storočia. Bola to zlá a čudná doba. Kamaráti utekali buď za hranice alebo preč z reality. Napríklad do hôr, do Tatier. Miroslav Jílek s Oldom Bublíkom na Chatu pod Rysmi. A k nim chodieval aj priateľ z Moravy. Pri každej jeho návšteve videli, že je viac a viac zdeptaný. Bol v západnom odboji, no a to boli ľudia nežiadúci, či s novou spoločenskou kvalifikáciou: druhá kategória. To kamarát Vašek ťažko niesol. Oldo s Mirom mohli iba registrovať, že je to horšie a horšie. Rady a ponuky totiž neúčinkovali. Vašek upadal do stále ťažších depresií…
Mám to pred očami a v ušiach ešte dnes, po viac ako dvoch desaťročiach. Hlas starého pána sa roztriasol a potom stíchol. Chlap, ktorý mal za sebou viac ako šesť stovák horolezeckých výstupov v Tatrách a dlhé roky držal československý výškový rekord z výstupu na Ťan-šane, povedal už len jedinú krátku vetu: „On se tam picnul!“ – a pridal známe gesto.
Viac už nehovoril a nezostalo mi iné, iba to rešpektovať. Po chvíli len dodal, že už ani nevie, čí to bol prvý nápad, ale Oldo Bublík sa ujal výroby (alebo zabezpečenia) kríža, v ktorom boli aj tie dve písmená: V – Václav a R – Reif. A v roku 1955 obaja kríž na Vysokú vyniesli, upevnili. Stal sa síce tŕňom v oku, ale nič viac. Kríž na Vysokej prežil búrky a víchrice, ale aj vietor v hlavách.

Mikuláš Argalács