Zomrel kežmarský rodák režisér Juraj Herz

Slovenská a česká kinematografia prišla v nedeľu 8. apríla o veľkú osobnosť. Vo veku 83 rokov z tohto sveta odišiel režisér Juraj Herz.

Juraj Herz. Snímka: Filmový klub Iskra

Rodák z Kežmarku žil v Prahe, s podtatranským mestom ho však spája viacero udalostí. V roku 2009 mu mesto udelilo čestné občianstvo. Prevzal si ho v roku 2011, do svojho rodiska sa vrátil po 18 rokoch.

Čestný občan o Kežmarku

„Dostal som v Kežmarku čestné občianstvo, na ktoré sa pri tvorbe filmu dívam s odstupom a s iróniou, pretože ja ako mladý Kežmarčan som bol všetko, len nie pripravený na to, aby som bol čestným občanom,“ spomínal si v roku 2014 na svoje detstvo Juraj Herz. Toto ocenenie ho inšpirovalo pri tvorbe krátkeho filmu Čestný občan. Ide o desaťminútovú komédiu s hororovými prvkami, v ktorej hrá sám seba. Snímka je súčasťou celovečerného poviedkového filmu Slovensko 2.0. S jeho premiérou sa Juraj Herz vrátil do svojho rodného mesta v roku 2014. „Návrat do Kežmarku bol ako návrat domov. Aj tá lekáreň, ktorá je vo filme, je naozaj lekáreň, po ktorej som ako malý chlapec behal a v ktorej bol otec lekárnikom,“ uviedol Juraj Herz v popise svojej poviedky na internetovej stránke filmu Slovensko 2.0. Práve Juraj Herz bol osobnosťou kinematografie, ktorá ako prvá zavítala na stretnutia kinoklubistov s tvorcami v kine Iskra v Kežmarku.

Juraj Herz sa vrátil do rodného Kežmarku. Snímka: Filmový klub Iskra

Dramaturg filmového klubu kina Iskra Boris Švirloch si na Juraja Herza spomína ako na veľkého človeka so zmyslom pre humor. V pondelok večer na úvod kežmarského filmového klubu si diváci na pamiatku Juraja Herza pozreli Čestného občana.

Z Kežmarku do Barrandova

Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku do židovskej rodiny. Herzovci formálne konvertovali na evanjelickú vieru, napriek tomu však zažili aj koncentračný tábor. Juraz Herz vyštudoval odbor fotografia na Umeleckej priemyslovke v Bratislave a réžiu a herectvo na Katedre bábkoherectva v Prahe. Pôsobil ako herec a režisér v pražskom divadle Semafor a režisér na Barrandove v Prahe. Jeho tvorba je žánrovo pestrá, nechýba v nej detektívka Znamení raka, muzikál Kulhavý ďábel, sci-fi horor Upír z Feratu či čierna komédia Morgiana. Preslávili ho aj snímky Petrolejové lampy či Sladké hry minulého leta, kultovo známy je jeho film Spalovač mrtvol. V roku 2009 získal Českého leva za dlhoročný umelecký prínos českému filmu, 44. MFF v Zlíne mu udelili Cenu za celoživotný prínos pre kinematografiu a získal aj Veľkú cenu bavorskej televízie, Štátnu cenu Bavorska a veľké ceny na festivaloch v Karlových Varoch či v Monte Carle.

Jana Tomalová