Historický kalendár – 19. týždeň

» 9. mája zomrel lekár Ivan Schwendt (8. 9. 1937 Trnava – 9. 5. 2003 Poprad, pochovaný v Bratislave). Študoval na Vojenskej lekárskej akadémii v Hradci Králové. Promoval v Prahe  v roku 1960. Od 7. júla 1974 do 31. mája 2002 pracoval v Nemocnici s poliklinikou v Poprade ako primár anesteziologicko-resuscitačného oddelenia. V roku 1986 bol Ministerstvom zdravotníctva SSR menovaný za člena Poradného zboru pre odbor anesteziológie a resuscitácie. Za svoju aktivitu bol odmenený striebornou a zlatou medailou Slovenskej lekárskej spoločnosti za zásluhy (1997) a Pamätnou plaketou mesta Poprad. Aktívne sa zapájal aj do činnosti Spolku spišských lekárov v Poprade.

» 14. mája zomrel remeselník, znalec Tatier a rodinný kronikár Jakub Buchholtz (29. 12. 1696 Kežmarok – 14. 5. 1758 Kežmarok). Bol synom kežmarského evanjelického farára Juraja Buchholtza st. Vyučil sa za ihlárskeho majstra, keďže remeslo bolo výnosnejšie než miesto absolventa univerzity. Bol známym bádateľom a znalcom Tatier. Jeho záujem smeroval hlavne k nerastom. Z nich vyhotovil prvú plastickú mapu Tatier a z jeho pera vznikli opisy Tatier. Na podnet Jakuba prišla do Tatier cisárska komisia, ktorá mala overiť pravdivosť jeho tvrdení o náleziskách drahých kovov. Cisár však bane v Tatrách neotvoril. Jakub pokračoval vo vedení rodinnej kroniky, ktorú začal písať jeho otec – tlačou však vyšla až po 200 rokoch. Je jedinečným dokladom neľahkej doby druhej polovice 17. a prvej polovice 18. storočia nielen v Kežmarku, ale na celom Spiši: nepísal len
o rodinných príslušníkoch buchholtzovského rodu, ale aj o vojnách, nešťastiach či náboženskom prenasledovaní.

» Pred 75 rokmi postavil Štefan Zamkovský v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1 475 metrov chatu. S prípravnými prácami Zamkovský začal v roku 1942. Väčšinu prác vykonal sám, prípadne za pomoci priateľov – najčastejšie Rudolfa Mašlonku (1920 – 2009) a Eduarda Riszdorfera (1925 – 2010). Už v roku 1943 chata prijala prvých hostí. Bol to dvojpodlažný drevený objekt. Prízemie tvorila jedáleň, kuchyňa a byt chatára. Šesť hosťovských izieb s 26 lôžkami bolo na poschodí. Chatu spravoval jej majiteľ Štefan Zamkovský s manželkou Ľudmilou. Počas druhej svetovej vojny sa v chate a v provizórnej útulni pri Malom Studenom potoku ukrývali politickí utečenci. Aj keď chate nedali oficiálny názov, návštevníci ju spontánne začali nazývať Zamkovského chatou. Po druhej svetovej vojne chata prešla pod „národnú správu“ a po roku 1948 bola znárodnená. Zamkovský s rodinou ju museli opustiť. V roku 1951 ju premenovali na Chatu kpt. Nálepku. V roku 1991 založili pokračovateľské zväzy bývalého Klubu slovenských turistov a lyžiarov spoločnosť Slovenské Karpaty, ktorá neskôr prevzala správu nad reštituovanými chatami, dočasne aj nad Zamkovského chatou. V ďalšom reštitučnom konaní, začiatkom roku 1993, ju vrátili dedičom Štefana Zamkovského. V roku 2003 sa stala majiteľkou Zamkovského chaty Jana Spitzkopf Kalinčíková, ktorá chatu spravovala už od roku 1996. Dnes je v objekte šesť izieb s 25 lôžkami a spoločnými sociálnymi zariadeniami. Chata je vykurovaná ústredným kúrením s kotlom na pevné palivo. Zásobovanie zabezpečujú nosiči.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou.