Historický kalendár – 20. týždeň

» 18. mája zomrel básnik, evanjelický farár a pedagóg Eugen Binder (20. 10. 1862 Levoča – 18. 5. 1933 Kežmarok). Študoval v Levoči, potom teológiu v Bratislave, Berlíne, Lipsku a Jene. 20. novembra 1898 bol zvolený za profesora náboženstva na kežmarskom evanjelickom lýceu, kde pôsobil ďalších 30 rokov. Prekladal poviedky z maďarčiny do nemčiny, neskôr začal písať najmä humoristické básne a uverejňoval ich v nemeckých časopisoch. Počas pôsobenia v Kežmarku bol vedúcim tzv. Tököliho spolku. Po roku 1918 organizoval a viedol kurzy slovenčiny pre nemecky a maďarsky hovoriacich obyvateľov Kežmarku.

» 18. mája zomrel spisovateľ, pedagóg a meteorológ Ján Genersich (18. 8. 1761 Kežmarok – 18. 5. 1823 Viedeň). Študoval v Debrecíne, Vyšnej Slanej, Kežmarku, Prešporku, teológiu skončil v roku 1785 v Jene. Po štúdiách pracoval ako vychovávateľ a v roku 1788 sa stal profesorom kežmarského lýcea na Katedre filozofie, ktorá vznikla rok predtým. V roku 1806 založil v Kežmarku Literárnu spoločnosť. Jej členovia prostredníctvom zahraničnej tlače spoznávali ekonomiku a kultúru strednej Európy. Ján Genersich bol aj literárne činný – vydal vyše 20 pedagogických, historických, básnických i prozaických diel. Prejavil veľký záujem o vzdelávanie dievčat. Pre dievčatá napísal a vydal roku 1811 vo Viedni knižku Wilhelmine. V rukopise ostali jeho meteorologické pozorovania. V roku 1821 sa presťahoval do Viedne, kde až do svojej smrti pôsobil ako profesor Cisársko-kráľovského ev. a. v. teologického učiteľského inštitútu.

» 18. mája zomrel evanjelický farár, historik, prírodovedec a intelektuál Samuel Weber (26. 3. 1835 Poprad – 18. 5. 1908 Spišská Belá). Vzdelanie získal na lýceu v Kežmarku, gymnáziu v Levoči a evanjelickom kolégiu v Prešove, kde študoval teológiu. Na univerzite v Jene študoval filológiu a teológiu. Od roku 1860 bol kaplánom v Spišskej Belej, potom farárom v Banskej Štiavnici a napokon bol farárom v Spišskej Belej. Od roku roku 1896 tu zastával aj úrad konseniora a od roku 1901 seniora Spišského mestského seniorátu. Popri svojej pastoračnej činnosti a náboženskej spisbe sa najviac zaoberal dejinami – históriou spišských miest a evanjelickej cirkvi. Bol činný v Uhorskom protestantskom spolku, v Uhorskom evanjelickom literárnom spolku a vedúcim botanickej sekcie Karpatského múzea v Poprade. Samuel Weber bol zakladateľom a vedúci funkcionár miestnych združení: Belianskeho spevokolu (1862), ochotníckeho divadla (1870), poľovníckeho a hasičského spolku (1881), spoluzakladateľ a predseda hospodárskeho kasína (1875). Ďalej bol členom Spišského historického spolku, spolku spišských učiteľov a členom župného výboru. Bol literárne činný. Bol tiež autorom viacerých učebníc náboženstva pre ľudové školy. Zhromaždil pramene k dejinám Tatier a venoval sa aj štúdiu názvoslovia tatranských štítov a lokalít. Zaoberal sa tiež kultúrou a spôsobom života tunajších obyvateľov, výskumom života a diela významných osobností Spiša. Za svoje aktivity bol vyznamenaný radom Františka Jozefa.

Pripravené v spolupráci v Podtatranskou knižnicou.