Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1958

Tatranské pastorále

Európskou politikou hýbali dve osobnosti; v ZSSR sa postu predsedu Rady ministrov ujal Nikita Chruščov, vo Francúzsku sa na vedúci post vrátil generál Charles de Gaulle. Obaja isté obdobie určovali smery svetovej politiky. Vedecko – lekársky tím prof. Karola Šišku (pôsobil aj vo Vyšných Hágoch) uskutočnil operáciu srdca s napojením na tzv. umelé srdce. Na Blízkom Východe vypukla kríza. Na pápežský stolec zasadol Ján XXIII. V Bruseli sa konala svetová výstava EXPO 1958 a vo všetkých pádoch sa pozitívne skloňovalo Československo.
Kto má pod štyridsať, tak nevie, o čom bude reč. Kto pod päťdesiat, možno by si pri prvých tónoch matne spomenul, že už to „kdesi“ počul… No a my ešte starší vieme, že úvodné takty pôsobivej suity Tatranské pastorále boli jednou zo zneliek Československej televízie. Autorom bol Ota Čermák z Karlových Varov, veľký milovník Vysokých Tatier a nie menší konzument života v nich (aj nočného). Vtedy, keď hudobný svet zachvátil ošiaľ elektrofonických organov – a pre našich hudobníkov to bol artikel nedostupný – skonštruoval Ota Čermák československú verziu. Ale to už je iná línia jeho životného príbehu, zostaňme pri tej tatranskej. V roku 1958 plagáty po Vysokých Tatrách ohlasovali, že 7. až 9. februára sa v hoteli Lomnica v Tatranskej Lomnici uskutočnia koncerty umelca na počesť slávnostného dokončenia inštalácie elektrofonického organu v hotelovej kaviarni. Pamätníci hovoria, vtedajšia tlač písala, že všetky tri koncerty boli beznádejne vypredané. A v albume pána otca Juraja Husovského, ktorý v Tatranskej Lomnici organizoval kultúrno – umelecký život, sa našla aj vzácna fotografia s Otom Čermákom.
Ozaj, keď vám je tak, že chcete byť sám či sama, pustite si k tej samote Tatranské pastorále. Dá sa pri nich krásne snívať.

Mikuláš Argalács