Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1959

Dielo naozaj Česko-Slovenské

N. S. Chruščov začal poriadne lámať politické ľady; v Moskve privítal 23. júla 1959 viceprezidenta USA Nixona, na jeseň opätoval návštevu vo Washingtone.
A mali sa o čom rozprávať, veď na začiatku roka sa zavŕšil úspešný boj Castrovcov a Kuba sa prihlásila k socializmu. Sovietska sonda Luna 2 ako prvý pozemský objekt dopadla na Mesiac, sonda Luna 3 onedlho ukázala, ako vyzerá jeho odvrátená polovica. Český vedec Jaroslav Heyrovský získal Nobelovu cenu za chémiu (polarografia). 1. decembra zomrel matematik európskeho formátu Juraj Hronec, ktorý pedagogickú kariéru začínal na lýceu v Kežmarku.

Ilustračná snímka: rov

Už sa schyľovalo ku „krásnym rokom šesťdesiatym“, keď vtedajší najvyšší stranícky orgán priznal ekonomické problémy a najstarší si azda pamätajú pojem „nová sústava riadenia“. Dobrý nápad, ak by sa rozviazali ruky odborníkom. Tí však skôr bojovali s niekedy nezmyselnými plánmi, inokedy s rovnako nezmyselnými úlohami. Ale niekedy mal ten boj zmysel a výsledok. Ako vtedy v roku 1959, keď sa vo vtedajšom Tatrasmalte v Matejovciach uviedla do prevádzky prvá elektrická tunelová pec československej výroby. A ona bola skutočne česko – slovenská.
Nápad sa zrodil ešte v roku 1956 (zápisnica má dátum 18. 12.) a bol vlastne východiskom z núdze. Problém úspory energií v procese smaltovania vyriešili na Západe tunelové pece. Jednu z nich doviezli z Talianska aj do Fiľakova, na ďalšie už neboli peniaze. Hlavy dali vtedy dokopy odborníci z Teplotechny Olomouc a z Tatrasmaltu Matejovce, pridali sa montéri z MEZ Brno a odborníci z Kovohutí Břidličná. Proces smaltovania perfektne ovládal Ing. Rudolf Holeva, veď miešanie smaltu študoval z technologických materiálov, ktoré zostali ešte po Scholtzovcoch. On teda usmerňoval olomouckých projektantov a konštruktérov Miroslava a Jozefa Komínkovcov či Jaroslava Konečného. Prakticky za jeden a pol roka spustili do prevádzky prvú z elektrických tunelových pecí, pod čo sa podpísali aj zámočníci majstra Komišáka a majstra Troppa. Celé to bolo tak zvládnuté, že nadšení nadriadení rozhodli o výstavbe ďalších pecí. Málokedy sa stávalo, že odborné hodnotenia a politické rozhodnutia išli takto ruka v ruke, ale stávalo sa. Tatrasmalt Matejovce sa stal vďaka tomu podnikom s najväčšou vypaľovacou kapacitou
v Československu. (Len aby nedošlo k zámene pojmov, išlo o vypaľovanie smaltovaných výrobkov.)

Mikuláš Argalács