Altánok vám vyrobia aj v sociálnom podniku

V Ihľanoch pribudne 22 pracovných miest. Po takmer dvoch rokoch príprav sociálneho podniku sa podarilo 6. júna podpísať zmluvu, z akčného plánu získali 120-tisíc eur.

Prvý altánok už stojí v areáli obecného úradu. Zľava majstri Ján Tomeček, Ľubomír Krempaský a starosta Ján Turek. Snímka: jat

V obci plánujú vyrábať hlavne tesársko-stolárske produkty. Kedže Ihľany vlastnia okolo 600 hektárov lesa, drevo sa bude spracovávať priamo v tejto podtatranskej obci. V ponuke nájdete altánky, poľovnícke senníky, posedy, turistické zariadenia, informačné tabule či lavičky alebo iný mestský mobiliár. „Pre obec to znamená viac roboty, ale pre obyvateľov viac príležitostí na zamestnanie,“ vraví starosta Ihľan Ján Turek.

„Človek musí mať vzťah k drevárskej činnosti.“

 

Ján Tomeček
stolársky majster sociálneho podniku

Šéfovia bez zamestnancov

S projektom sociálneho podniku chceli začať už začiatkom roka 2017, k podpisu zmluvy však prišlo až v utorok 6. júna. Celý proces sa naťahoval kvôli legislatíve súvisiacej so sociálnym podnikom, administratíve či posudzovaniu protimonopolným úradom, či podnik nebude konkurovať firmám v okolí. „X-krát sme prerábali dokumenty žiadosti, hlavne čo sa týka časového harmonogramu a rozpočtu. Definitívna verzia je 120-tisíc eur, z toho osemtisíc je na bežné výdavky ako je úprava garáží na dielne a ostatok na nákup technológie, ako je uhlová píla na orez dreva, hobľovačka či multifunkčné zariadenie,“ vysvetľuje J. Turek.

Dielňa sociálneho podniku vyrastie v týchto garážach. Snímka: jat

Po podpise zmluvy prichádza na rad verejné obstarávanie na stroje. Koncom tohto roka by v sociálnom podniku malo nájsť zamestnanie 12 ľudí, z toho dvaja majstri a desiati pracovníci. Majstri – jeden drevár a jeden stolár – pracujú už od decembra a keďže obec nemohla zamestnávať robotníkov podľa pôvodného harmonogramu, podriadených zatiaľ nemajú. Majstri sa tak pustili do výroby prototypov. „Na obecnom úrade máme altánok so zariadením, pred úradom studňu, v areáli úradu koterec pre túlavé psy, ktorý musí mať každá obec. Pripravené už máme aj drevo na veľký altán do lesa, aby sa turisti a zamestnanci mali kde skryť v prípade náhlej zmeny počasia. Cez zimu sme urobili okolo 50 vtáčích búdok,“ vraví J. Turek.

V portfóliu majú aj kvetináče. Snímka: jat

Prichádzajú aj obavy

Každý rok sa má navýšiť počet pracovných miest o ďalších päť, o tri roky by tak malo ísť spolu o 22 pracovných miest. „Majú u nás pracovať hlavne obyvatelia z Ihľan. Podstata je, že nezamestnaní sú hlavne Rómovia. Do podniku chceme prijať mladých ľudí, ktorí sa dajú „ohnúť“ a majú v rukách výučný list,“  uviedol J. Turek. V prvom rade má prednosť vyučený mladý človek do 29 rokov. Nových zamestnancov bude potrebné najskôr zaučiť.

Pri výbere pracovníkov majú výhodu tí s výučným listom. Snímka: jat

Majster drevár Ľubomír Krempaský sa toho neobáva. „Robil som 25 rokov na píle v Podolínci, mal som kolektív a fungovali sme,“ povedal. O čosi pesimistickejšie vidí situáciu Ján Tomeček, majster pre stolárske činnosti. „Obávam sa, akých ľudí dostaneme. Či budú mať výučné listy a hlavne, aby chceli. Človek musí mať vzťah k drevárskej činnosti,“ povedal J. Tomeček. Na obci nevkladajú veľké nádeje ani do rekvalifikačných kurzov. Podľa Tureka mnohé agentúry nevyučia ľudí pre remeslo, pilčícky kurz a kurz pestovnej činnosti si pred pár rokmi v obci robili preto sami.

Práca s drevom musí človeka baviť. Snímka: jat

„Ja nie som vyučený stolár, som elektrikár, ale robil som si rekvalifikačný kurz, lebo ma bavila práca s drevom. Keby som sám niečo doma „neodkukal“, tak neviem nič, dali mi len brúsiť hrany. Potom som sa pýtal do inej skupiny a tam ma už pustili aj ku cirkuláru,“ vraví J. Tomeček. „Aj ja mám isté obavy, lebo ľudia budú robiť aj pri strojoch, a to je nebezpečná robota,“ dopĺňa J. Turek.

Chýba práca pre ženy

Starosta nevylučuje, že miest bude ešte viac. Časom plánujú odpad z drevárskej činnosti spracovávať. Hlavne na brikety, vtedy by už zamestnanie mohli nájsť aj ženy. Je to však otázka minimálne troch rokov. Tento krok obyvatelia vítajú. „Žiadosti si dávajú chlapi aj ženy. Budeme to mať v dedine, to je výhoda, že sa necestuje. Manžel pracuje v Bratislave na turnusy ako murár. Chodí na 25 dní, príde na týždeň domov,“ povedala Ľubica Gašparová. Ženy by privítali viac práce, pretože majú problém sa zamestnať, najmä keď majú malé deti a mužov odcestovaných za prácou. Zväčša sú odkázané na aktivačné práce.

Rómovia si nájdu zamestnanie skôr pri náročnej fyzickej činnosti. Ženy sú odkázané najmä na aktivačné práce. Snímka: jat

O zákazky sa neboja

Altánok, koterec či rôzne exteriérové výrobky z dreva si môže objednať ktokoľvek. Objednávku bude potrebné zaslať na obecný úrad, kde pripravia rozpočet. „Cenu napríklad altánku bude určovať v prvom rade strecha. Pri dreve, ktoré my dodáme, bude cena rovnaká, ale ak chce niekto zakryť škridlou a niekto plechom, tak sa bude cena líšiť,“ vraví J. Turek. Dopyt je vyšší ako ponuka, o prácu sa v Ihľanoch preto neobávajú. Okrem toho bude podnik zabezpečovať aj murárske činnosti v obci, búračské práce či práce v lese aj v iných obciach.

Jana Tomalová