Editorial: Drobným farmárom ozaj nie je čo závidieť

Protest malých farmárov pod Tatrami. Snímka: rov

Na tomto mieste sa zvykneme zamýšľať skôr nad nadchádzajúcimi udalosťami, upriamovať pozornosť na materiály z aktuálneho čísla či inými faktami, ktoré nás nejakým spôsobom zaujmú. Tentoraz ale urobím výnimku a vrátim sa k jednému z príspevkov z nášho predošlého čísla. Písali sme o tom, ako farmári z našich okresov zobrali svoje traktory (jeden z nich dokonca aj kone) a vyrazili hlavnou cestou zo Spišskej Belej do Popradu. Samozrejme, spôsobili tým značnú kolónu, ale cieľ bol jednoznačný: upozorniť na negatívnu a ťažkú situáciu v slovenskom poľnohospodárstve. Prekvapilo ma, že pod týmto materiálom na našej facebookovej stránke prevládali na adresu roľníkov skôr negatívne reakcie typu kde boli doteraz, čo robili v 90-tych rokoch a podobne. Môj osobný názor? Väčšine nie je čo závidieť. Svet poľnohospodárstva nie je atraktívnym a nablýskaným svetom luxusných hotelov či šperkov. Je to svet skorého ranného vstávania, obáv o neistú úrodu, ťažkej fyzickej práce a najmä príjmov, ktoré rozhodne nespadajú do kategórie tých najvyšších. Nemám teraz ani tak na mysli veľké podniky, ale skôr menších, samostatných poľnohospodárov či chovateľov – alebo farmárov, ako je dnes módne nazývať ich. Práve tí vyšli do ulíc, lebo už nevideli iné východisko.
Poľnohospodári nie sú žiadni ľudia, ktorým trčí slama z topánok a mali by držať ústa a krok. Sú to tí, vďaka ktorým si my ostatní môžeme v pohodlí nakúpiť lokálnu slovenskú, bio zeleninu či chlieb. Osobne im držím prsty, nech má každý malý farmár, ktorý si na chlieb zarába poctivou a neľahkou prácou, čo najlepšie podmienky. Zaslúži si ich. A tie kolóny na cestách? Nuž, tie sa u nás vytvárajú aj bez ich pomoci. Ale o tom už viac v našej titulkovej téme.

Mária Mlaková