Editorial: O farmároch, premiérovi a pomocnej ruke

Stáva sa, že máme v redakcii silnejšie a slabšie týždne. Ten uplynulý patril z hľadiska tém určite do prvej kategórie. Ešte včera (v pondelok) ráno sme zvažovali, ktorú z tém vám ponúkneme na titulke.

Do Kežmarku prišiel nový investor, výrobný závod tu postaví švajčiarska firma Mubea. Vytvoriť má spolu päťsto nových pracovných miest. To je bezpochyby pozitívna informácia. Otázka len znie, odkiaľ vlastne zobrať pracovníkov predovšetkým do výroby, keďže – ako vieme – už aj existujúce závody v našom regióne majú problém s obsadením podobných pracovných pozícií. Mubea však vraj zo spomínaných päťsto miest vytvorí stovku vo vývoji, takže sa na druhej strane možno svojej príležitosti dočkajú aj tí, ktorí doteraz pracovali vo vede v zahraničí a premýšľali nad návratom domov. Čas (už čoskoro) ukáže. Keďže jedným z prítomných pri poklepávaní základného kameňa bol aj premiér Peter Pellegrini, publikum sa rozšírilo aj o nespokojných farmárov, ktorých viac ako budúce vysokovýkonné pružiny zaujímali súčasné nízkovýkonné podmienky v poľnohospodárstve. Premiér im navrhol, aby neviedli politické reči a diskusiu na mieste uzavrel.

Ďalší zaujímavý moment nastal v sobotu ráno, kedy sa pred Kežmarským hradom vytvoril dlhý zástup ľudí. Áno, aj pred vchodom do múzea sa môžu tvoriť „šóry“, stačí len tá správna motivácia. Dôvodom bola možnosť kúpy novej nulaeurovej bankovky s motívom Kežmarského hradu. Niektorí ľudia šomrali na obmedzenie predaja troch bankoviek „na hlavu“, ale, povedzme si, je to naozaj spravodlivé a keby si každý kúpil hneď po stovke kusov, na všetkých záujemcov by sa ani zďaleka nedostalo.

No a do tretice silná téma: tenisový Poprad Tatry Challenger Tour turnaj v Poprade vyhral prvýkrát v histórii Slovák, Jozef Kovalík. Napriek zlému počasiu ho prišlo podporiť dosť veľa divákov, čo vytvára pozitívny predpoklad aj do budúcnosti. Poprad je mestom so silným športovým potenciálom, tak prečo ho nerozšíriť aj o tenis?

A už celkom na záver moja osobná skúsenosť zo sobotného prekážkového behu Jánske blato zo Strážok. Na vlastnej koži som sa presvedčila, že existujú cudzí ľudia, ktorí vám v zablatenom kopci podajú pomocnú ruku aj za cenu, že tým stratia drahocenné sekundy vlastného výsledného času. A zo všetkých tých víkendových vnemov bol práve tento pre mňa ten najpozitívnejší.

Mária Mlaková