Historický kalendár – 23. týždeň

» 6. júna sa narodil kňaz Ján Jaroslav Pelikán (6. 6. 1898 Záriečie – po roku 1973 v USA). V roku 1902 sa s rodičmi vysťahoval do USA, kde v Chicagu navštevoval základnú školu, v rokoch 1910 a 1911 študoval na Luther Insitute a v rokoch 1911 až 1916 na Concordia College vo Fort Wayne. V roku 1919 bol ordinovaný za kňaza. Pôsobil ako evanjelický kazateľ v Pleasand City a v Coalbridge, v rokoch 1921 až 1923 pôsobil vo Veľkej, v rokoch 1923 až 1928 bol kazateľom Zboru sv. Jána Krstiteľa v Akrone, následne v Chicagu a Pittsburghu. Ján Jaroslav Pelikán bol autorom náboženských prác, dopisovateľom krajanskej tlače, najmä New Yorského denníka, vydavateľom a redaktorom cirkevného časopisu Svedok. Bol predsedom Slovenského národného združenia v USA a predsedom Slovenskej evanjelickej Synody americkej. „Americká synoda“ zakúpila majetok vo Veľkej pre svoju misiu, zdrojom však boli pôžitky jej velických členov.

» 7. júna sa narodila lekárka-ftizeologička Marta Križanová (7. 6. 1898 Trenčín – 1. 12. 1971 Starý Smokovec). Študovala na gymnáziu v Trenčíne, neskôr na Lekárskej fakulte v Budapešti a po roku 1918 v Prahe a v Bratislave. V roku 1923 sa stala lekárkou. Pracovala na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, v roku 1930 bola šéflekárka sanatória v Tatranskej Kotline, v roku 1934 sa stala primárkou interného oddelenia nemocnice v Levoči, od roku 1937 bola primárkou sanatória Všeobecného penzijného fondu a ďalších sanatórií v Novom Smokovci, po roku 1945 sa stala primárkou pľúcneho oddelenia, neskôr riaditeľkou nemocnice a zástupkyňou povereníka zdravotníctva pre východné Slovensko v Košiciach. Bola prvou Slovenkou, ktorá promovala na Lekárskej fakulte UK a prvou ženou – primárkou na Slovensku. Bojovala proti tuberkulóze, prispievala najmä do Bratislavských lekárskych listov.

» 10. júna zomrel botanik a ochranár prírody Karel Domin (4. 5. 1882 Kutná Hora, Česko – 10. 6. 1953 Praha, Česko). Bol profesorom, ale aj rektorom Karlovej univerzity v Prahe. Zaslúžil sa o botanický, najmä floristický a sčasti aj geobotanický výskum Vysokých Tatier. Pri rokovaniach s poľskými vedcami viedol československú skupinu a výsledkom bol projekt Tatranského národného parku. Bol autorom aj mnohých vedeckých prác a štúdií o tatranskej flóre, ale aj o ochrane prírody. Zúčastnil sa aj viacerých zahraničných vedeckých výprav.

» 11. júna zomrel fotograf Štefan Kiss (28. 1. 1871 Kežmarok – 11. 6. 1953 Kežmarok). Prvá zmienka o jeho fotografickej tvorbe je zo 6. mája 1897, keď Karol Divald v Karpathen-Post upozorňuje obyvateľov Kežmarku na to, že otvára fotoateliér „pod osvedčeným vedením pána Štefana Kissa“. Na základe dobového oblečenia portrétovaných môžeme približne určiť obdobie, v ktorom Kiss fotografoval. Ide s najväčšou pravdepodobnosťou o 20. roky 20. storočia. Z fotografickej tvorby – predovšetkým portrétnej – cítiť hlboký zmysel Štefana Kissa pre estetično. V bohatej miere používal svetelné efekty, väčšia časť fotografií je tieňovaná do stratena. O umeleckej úrovni jeho fotografií svedčia aj ocenenia z výstav, ktorých reverzy a averzy sú vyobrazené na rube kartónových podložiek.

Pripravené v spolupráci v Podtatranskou knižnicou.