Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1963

Príchod zlých hokejových časov

Rok 1963 sa začal veľkým zmierením Francúzska a Nemecka, potvrdeným Elyzejskou zmluvou. A rovnako veľké bolo aj NIE Francúzska Veľkej Británii ohľadne pripojenia k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu. Na historickú návštevu Západného Berlína prišiel J. F. Kennedy. Koncom novembra bol zavraždený. M. L. King začal svoj prejav slávnou vetou: Mám sen, že jedného dňa sa tento národ pozdvihne a precíti plný význam svojho kréda. Skompromitovaného Viliama Širokého nahradil na poste predsedu vlády Jozef Lenárt. Vo vrcholových štruktúrach KSS sa objavilo meno Alexander Dubček.
V Poprade sa na začiatku šesťdesiatych rokov dostal hokej do zvláštnej pozície, ktorú azda najlepšie vystihne slovo nezáujem. Opojenie z umelej ľadovej plochy sa pominulo, záujem orgánov mesta a okresu nebol. No napriek tomu hokej žil, prežíval či živoril, každý z pamätníkov si nájde svoj správny pojem. Veď sme hrali II. najvyššiu celoštátnu súťaž v krajine špičkového svetového hokeja! Pamätáte, kamoši z tribúny? Opava, Třebíč, Havlíčkův Brod, Ostrava, ZJŠ Brno, VŽKG… A skvelí hráči! Bol by to poriadne dlhý zoznam, no teraz to nebude o týchto hráčoch.
Nechuť priniesol už rok 1963 a rozhodnutie o tom, že skupina D II. celoštátnej hokejovej ligy sa zmení na slovenskú, teda tradičná moravsko-slovenská zaniká. Tak sa aj začala hokejová sezóna 1963/1964.
Bol som doma na opušťáku (pre mladých pojem neznámy, takže: voľno k opusteniu posádky, obyčajne 2 až 3 dni) z vojenčiny a hrali sme zápas s Banskou Bystricou. Na tribúne už bola sformovaná hlasná skupina fanúšikov, v ktorej dominoval mohutný hlas Ľacha a Bizuba, ale našli si dostatok ďalších podporovateľov. A keď sa objavili na ľade Bystričania a na striedačke ich vedenie, ozvalo sa mohutné: Hrobári slovenského hokeja, hanba! Naozaj sa to vtedy vnímalo tak, že prerušenie kontaktov v bojoch o majstrovské body zrazí slovenský hokej naozaj na kolená. Trochu im dali nasledujúce roky za pravdu. Z moci úradnej a straníckej sa sformovala Dukla Košice s takmer polovicou českých hráčov a tá zvalcovala slovenskú D skupinu. Potom už to bol konkurencie neschopný hokej, my si tomu teraz hovoríme, že čas kradnutia toho dobrého, čo ešte bolo v živoriacich kluboch.
A tak kontakt s českým hokejom okrem priateľských zápasov udržiavali aspoň hráči a tréneri. V Poprade v tej sezóne chytal Pepo Pospíšil a medzi hokejistami už bol väčší fajčiar, no, neskôr Jan Suchý. Prišiel tréner Alois Cetkovský, jedna z legiend československého hokeja. Ohrial sa jednu sezónu. Slávny popradský klub bol príliš zdecimovaný – a na obzore bola ďalšia „tlačenka“ s názvom Dukla Trenčín.
Strata kontaktov s českým a moravským hokejom bola vtedy na škodu slovenskému hokeju a popradskému zvlášť. Všetci, od odborníkov až po fanúšikov, sme to v tom roku 1963 vedeli a cítili.

Mikuláš Argalács