Bezzásahový režim chcú na polovici území národných parkov

Ako to chce ministerstvo životného prostredia dosiahnuť, momentálne neuviedlo, záujem má však o pozemky.

Belianske Tatry zo Ždiaru. Snímka: rov

Štát chce, aby do roku 2025 bola až polovica územia národných parkov v bezzásahovom režime a na zvyšnom území sa má hospodáriť prírode blízkym spôsobom. Uviedol to na tlačovej besede v Spišskej Novej Vsi minister životného prostredia László Sólymos počas osláv 30. výročia vzniku Národného parku Slovenský raj.

V bezzásahovom režime je len štvrtina územia

V Slovenskom raji prijali zonáciu v roku 2016, podľa ktorej v najprísnejšej A zóne, kde sa uplatňuje bezzásahový režim, je 4 682 hektárov z celkovej výmery národného parku 19 413 hektárov. Hoci sa v Slovenskom raji podarilo zvýšiť výmeru bezzásahovej zóny, stále predstavuje len asi štvrtinu celej výmery národného parku.
Pri zonácii Slovenského raja Štátna ochrana prírody historicky prvýkrát získala odkúpením niekoľko desiatok hektárov lesa. „Minulý rok sme začali aktívne využívať predkupné práva v národných parkoch po celom Slovensku. Len prednedávnom sme kúpili približne 67 hektárov v Poloninách, predtým v Slovenskom krase či v Malej Fatre,“ uviedol minister. Od roku 2016 takto štát vykúpil celkovo 182 hektárov v rámci celého Slovenska.
Len na to, aby polovica rozlohy Národného parku Slovenský raj mohla byť v bezzásahovom režime do roku 2025, by štát potreboval vykúpiť alebo sa dohodnúť s vlastníkmi územia s rozlohou približne 5-tisíc hektárov. Ako to chce ministerstvo dosiahnuť napríklad len v prípade Slovenského raja, ministerstvo neuviedlo.
V Pieninskom národnom parku, ktorý má tiež schválenú zonáciu, predstavuje bezzásahové územie len sedem percent (277 hektárov) z celkovej rozlohy národného parku, ktorá je 3 749 hektárov. Tu by potreboval štát vykúpiť alebo sa dohodnúť s vlastníkmi ďalších asi 1 600 hektárov. Na Slovensku pritom máme oveľa väčšie národného parky ako sú Pieniny či Slovenský raj.

Tatry v srdci. Snímka: rov

Na zonácii sa treba dohodnúť s vlastníkmi i samosprávami

Už roky sa pripravuje zonácia Tatranského národného parku. Tá však dodnes nie je hotová. „Návrhy zonácie TANAP-u, ktoré boli vypracované v minulosti, nikdy nezískali všeobecnú podporu. Zonácia je beh na dlhé trate a odborníci envirorezortu intenzívne pracujú na tom, aby sa zonácia výrazne pohla dopredu. Nie všetky úkony sú výlučne v našej časovej réžii – napríklad rokovania so súkromnými vlastníkmi o kompenzačných opatreniach. Neštátni vlastníci musia súhlasiť s návrhom jednotlivých zón a so spôsobom a výškou kompenzačných opatrení. Okrem vlastníkov musí Štátna ochrana prírody rokovať napríklad aj so samosprávami,“ odôvodnil skutočnosť, prečo najstarší národný park doteraz nemá schválenú zonáciu, hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. Vytvorenie zón v národných parkoch pritom predpokladal už prvý zákon o ochrane prírody a krajiny z roku 1994 a odvtedy sa o zonácii TANAP-u aj hovorí.

Pripravujú novelu zákona o ochrane prírody

Medzitým sa envirorezort zameral na inú oblasť. V súčasnosti pripravuje ministerstvo novelu zákona o ochrane prírody. „Chceme, aby štátne pozemky v bezzásahových územiach prešli plošne pod správu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. A na zvyšnom území, aby sa hospodárilo bez veľkoplošnej ťažby či už plánovanej alebo kalamitnej,“ uviedol hovorca. Ako by mal tento krok prispieť k zámeru ministerstva, aby do roku 2025 bola polovica územia národných parkoch v bezzásahovom režime, sme sa tiež nedozvedeli.

Rastislav OVŠONKA