Do Noweho Targu by ste sa spojmi mohli dostať jednoduchšie už na jeseň

Mestá Poprad a poľský Nowy Targ by mali spojiť pravidelné autobusové linky.

Už ani hranica v Lysej Poľane by nemala byť problémom v autobusovom spojení miest na opačných stranách Tatier. Snímka: archív

Zhodli sa na tom riaditeľ Úradu Prešovského samosprávneho kraja a vicemaršálek Malopoľského vojvodstva Grzegorz Lipiec na minulotýždňovom rokovaní v popradskej Tatranskej galérii. „Momentálna legislatíva umožňuje regionálnym samosprávam riešiť iba vnútroštátne linky, po hranice krajín. Navrhujeme také riešenie, aby sa autobusy z Popradu a z Nowého Targu stretli na hranici a ľudia mali možnosť prestúpiť na pokračujúci spoj,“ uviedol riaditeľ úradu Prešovského samosprávneho kraja Jozef Cvoliga. „Problémom je tu však prestupná stanica na Lysej Poľane, keďže parkovisko patrí súkromníkovi, ale veríme, že na jeseň by sme vedeli spustiť takéto linky,“ dodal Cvoliga.

Záujem vzrástol po postavení chodníka korunami stromov

Prešovský samosprávny kraj v súčasnosti prevádzkuje medzi Popradom a Lysou Poľanou 14 autobusových spojov. „Teraz je už len na strane Malopoľského vojvodstva, aby zabezpečilo linky z Krakova alebo Nowého Targu na Lysú Poľanu,“ uviedol Cvoliga. Podľa neho v súčasnosti funguje medzinárodné spojenie medzi Popradom a Krakovom, ktoré prevádzkuje súkromný prepravca, avšak ten sa neriadi pevným grafikonom a často ho modifikuje. „Chceli by sme, aby to bolo celoročné spojenie, pretože zimná i letná turistika sú v oboch regiónoch vysoko rozvinuté. Som presvedčený, že to bude trefa do čierneho, hlavne pre ľudí, ktorí hľadajú nové lokality na návštevu, na lyžovanie či vysokohorské túry. Je toľko možností po oboch stranách, že sa neobávam ekonomickej efektívnosti tohto spojenia,“ uviedol vicemaršálek Lipiec. Popradská SAD-ka podľa Cvoligu zaznamenala výrazný nárast počtu cestujúcich z Popradu do Ždiaru, kde nedávno otvorili Chodník korunami stromov. „To isté očakávame aj z poľskej strany, lebo tento projekt má cezhraničný presah,“ povedal Cvoliga.

Problémom je tu prestupná stanica na Lysej Poľane, keďže parkovisko patrí súkromníkovi, ale veríme, že na jeseň by sme vedeli spustiť takéto linky.

Jozef Cvoliga, riaditeľ úradu Prešovského samosprávneho kraja

 

Chcú viac prechodov v Tatrách

Poľská a slovenská regionálna samospráva má záujem aj na obnovení železničného spojenia medzi oboma regiónmi. Do roku 2010 fungovalo medzi Prešovom a Krakovom vlakové spojenie, ktoré prevádzkovali slovenské železnice. To sa prerušilo po povodniach a zrejme aj z ekonomických dôvodov sa neobnovilo. Keďže z oboch strán je záujem o obnovenie spojenia, už v roku 2019 by mali železnice podľa Cvoligu znovu prevádzkovať priame vlakové spojenie medzi Prešovom a Krakovom. „Problém je, že z poľskej strany je trať až po hranicu elektrifikovaná, ale z Plavča až po hranicu je 40-kilometrový úsek bez elektrifikácie,“ doplnil Cvoliga. Podľa neho je dôležité prepojenie Prešova nielen s Bratislavou, ale aj v smere Miškolc – Prešov – Krakov – Rzeszów, kde sú veľké letiská.

Predstavitelia Prešovského samosprávneho kraja a malopoľského vojvodstva tiež debatovali o turistickom prepojení Doliny Roztoki na poľskej strane a Bielovodskej doliny na slovenskej strane, taktiež cez Chalubinského vráta (Wrota Chalubinskiego) v Kôprovej doline a cez Tomanovské sedlo (Tomanowa Przełęcz) do Tichej doliny. O týchto témach však bude nutné debatovať aj s orgánmi ochrany prírody.

Rastislav OVŠONKA