Kliešťom už zachutili aj vyššie polohy

Zatiaľ čo v osemdesiatych rokoch ste kliešte nestretli nad hranicou 800 metrov nad morom, dnes nie sú výnimkou ani v 1300-metrovej výške. Teplé a vlhké počasie im praje najviac.

Vysoké Tatry. Ilustračná snímka: MH

„Posledné roky sledujeme výskyt kliešťov aj v horských oblastiach. Zaznamenali sme ich pri náhodných zberoch aj v nadmorských výškach nad tisíc metrov,“ tvrdí Branislav Peťko, vedúci Centra aplikovaného výskumu Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. V tejto inštitúcii už niekoľko rokov sledujú výškovú hranicu výskytu kliešťa na Slovensku – nielen vo Vysokých či Nízkych Tatrách, ale aj vo Veľkej a Malej Fatre a iných oblastiach. „Horná hranica sa pohybuje na južných svahoch niekde do výšky 1 100 metrov. Približne do tejto výšky sa s nimi stretávame. Od 1 100 do 1 300 metrov len ojedinele a nad 1 300 metrov sme už kliešte nenašli vôbec. Napríklad na Štrbskom Plese sa nám pri opakovaných zberoch nepotvrdil výskyt kliešťov. Ale napríklad Tatranská magistrála zhruba od Tatranskej Kotliny až po Vyšné Hágy už patrí do zóny, kde sa kliešte vyskytujú. Ľudia teda musia počítať aj v horských oblastiach s ojedinelým výskytom týchto parazitov,“ uvádza ďalej Peťko.

Horúčavy nemajú radi

V týchto dňoch sa už kliešťové obdobie začína preklápať z top fázy k pomalému klesaniu. Podľa Peťka býva najkritickejším mesiacom jún a čas Medardových dažďov, keďže teplé a vlhké počasie týmto parazitom vyhovuje najviac. „Ale keď prídu horúčavy nad 30 stupňov, kliešte vtedy pozaliezajú do zeme a ich výskyt je ojedinelý aj v horských oblastiach,“ vysvetľuje ďalej odborník. Práve preto aktivita kliešťov v týchto dňoch klesá a do polovice augusta sa ich počet nad zemou znižuje na polovicu až tretinu. „Potom sa ešte objaví menší vrchol na jeseň, niekedy v septembri, októbri, kedy prídu jesenné dažde. Kliešť je totiž veľmi citlivý na vysychanie,“ hovorí ďalej Branislav Peťko.

Hranica výskytu sa dvíha spolu s teplotou

To, ako kliešte postupujú do vyšších nadmorských výšok, vieme podľa Branislava Peťka odhadnúť podľa priemernej teploty. Špeciálne mapy zakresľujú izotermy, teda čiary spájajúce miesta na Slovensku s rovnakou priemernou ročnou teplotou. Pre kliešte sú ideálne miesta, kde sa priemerná denná teplota pohybuje okolo sedem až osem stupňov Celzia. No a ako sa na Slovensku postupne otepľuje, aj táto 7-8-stupňová izoterma sa dostáva do vyšších polôh. Aj keď je podľa odborníka pravda, že kliešte boli v Tatrách už aj v 50-tych či 60-tych rokoch. „Oni tam boli, ale nevytvárali vážny spoločenský ani ekonomický problém. Ľudia sa s nimi v podstate ani nestretli, možno len nejaké domáce zvieratá. Asi v 80-tych rokoch sa začala hranica kliešťov posúvať, z pôvodných 600 – 800 metrov vyššie. V súčasnosti sa hranica, ktorú sme my na Slovensku zistili, pohybuje bežne do 1 100 –1 300 metrov,“ uvádza Peťko.

Snímka: archív red

Psí rekordér mal 28 kliešťov naraz

Okrem človeka je kliešť, samozrejme, nebezpečný aj pre zvieratá. Väčší výskyt kliešťov u svojich pacientov potvrdzuje aj popradská veterinárka Katarína Michlíková. „Kliešte postúpili do vyšších vegetačných pásiem,“ tvrdí. Vo svojej ordinácii mala už aj „rekordéra“ – psa stredného vzrastu, ktorý mal na sebe prisatých 28 kliešťov.
Nielen psy sú však nimi ohrozené, ale aj mačky, divá zver a principiálne všetky zvieratá, ktoré sa často pohybujú v trávnatom poraste a kríkoch. „Keďže evidujeme odolnosť kliešťov na mnohé prípravky, je potrebné sa poradiť s veterinárom a zvoliť vhodnú ochranu vzhľadom na vek a stav zvieraťa,“ dodáva o prevencii zverolekárka.
Pozor si dajte najmä pri príznakoch zvieraťa ako zmeny správania, nechutenstvo, spavosť či apatia.

Nie je choroba ako choroba

Dve choroby, ktoré kliešť najčastejšie prenáša u ľudí, sú kliešťová encefalitída a lymská borelióza. „Vysoké Tatry nepatria medzi hlavné ohniská kliešťovej encefalitídy, skôr západné Slovensko. Ale lymská borelióza je rozšírená všade, v každom okrese, aj keď častejšie je to tiež práve na západnom Slovensku,“ hovorí Branislav Peťko z košickej univerzity. Výrazný rozdiel je však pri počte infikovaných kliešťov. Zatiaľ čo pri kliešťovej encefalitíde sa ich počet odhaduje na jedno promile až jedno percento (teda rádovo je infikovaný jeden z tisíc alebo jeden zo sto v najkritickejších oblastiach), pri borelióze je to asi dvadsať percent. Nákazu teda prenáša každý piaty kliešť. Aj preto je ročný počet pacientov s boreliózou rádovo niekoľkonásobne vyšší ako tých s kliešťovou encefalitídou.
Zaujímavosťou je, že údaje Centra aplikovaného výskumu Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach ukazujú, že niektorí ľudia naozaj kliešťom „chutia“ viac ako iní. „Robili sme anketu, ktorú nám trikrát zodpovedala asi tisícka ľudí. Vyšlo z toho, že 20-30 percent respondentov nemalo nikdy na sebe kliešťa. Okolo 15 percent opýtaných malo každý rok aspoň jedného a asi dve percentá uviedli, že ich majú každý rok viac ako desať, že sú doslova magnetom na kliešte. Je to teda nejaká buď vrodená alebo získaná predispozícia, že niekto je na kliešte magnetom a druhá skupina je zasa vcelku odolná. Nevieme, z akého dôvodu. Tých 60 percent, ktoré sú medzi tým a majú kliešťa len sem-tam, je však veľmi citlivá na ochorenia ním prenášané. Pretože tí, čo sú napádaní často, už majú istú imunitu proti slinám kliešťa vybudovanú,“ uzatvára odborník.

Mária Mlaková