Objavil teplú vodu a vyriešil rómsky problém

Práca a teplá voda sú podľa starostu Spišského Hrhova Vladimíra Ledeckého rozhodujúce faktory, ktoré reálne riešia rómsky problém.

Rómovia sa na Staničnej ulici v Poprade. Snímka: rov

Už roky hovoria rôzni odborníci o spôsoboch, ako vyriešiť rómsku problematiku. Hovorí sa nielen o práci, ale najmä o bývaní či vzdelávaní. Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký, ktorý je známy úspešným príbehom začleňovania Rómov vo svojej obci, hovorí, že rozhodujúca je okrem práce ešte teplá voda. To ostatné podľa neho už príde. „Keď to môžem posúdiť, že čo urobilo najväčší posun u našich Rómov, tak to bola teplá voda. Na začiatku musí byť práca, ale teplá voda má najväčší vplyv. Keď si musíte doniesť vedro zo studne a potom ho ohriať, tak štandard čistoty a hygieny, aký všeobecne poznáme, nikdy nedosiahnete. Jednoducho stále smrdíte, lebo s tým vedrom sa to dosiahnuť nedá. Akonáhle máte bojler s teplou vodou, automaticky dosiahnete štandard. A toto nám zlepšilo výsledky v škole, správanie, ľudia nie sú tak segregovaní, pretože ak niekde takýto človek príde, tak už nesmrdí. Teplá voda je najväčší zásah,“ hovorí Ledecký o riešení rómskeho problému, na základe vlastných skúseností v Spišskom Hrhove.

Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký. Snímka: rov

Zamestnávajú desiatky ľudí, prevažne Rómov

V čase, keď pred dvadsiatimi rokmi nastupoval Ledecký za starostu Spišského Hrhova, žilo v obci okolo 700 obyvateľov, z toho 350 Rómov. Mnohí z nich žili v chatrčiach. Dnes žije v obci 1 700 obyvateľov, ale Rómov je tu stále 350 a ani jedna chatrč. „Väčšina chatrčí sa zbúrala a oni si urobili prístavby k rodičovským domom, kde mali alebo sa vysporiadali pozemky. A keďže už sme mali stavebnú firmu, tak si sami stavali domy z presných tvárnic, nie prírodných materiálov,“ dodal Ledecký.
Približne pred 18 rokmi, v čase najvyššej nezamestnanosti v regióne i krajiny, založili obecnú firmu, ktorej prvou zákazkou bol chodník. Postupne sa k tomu začali pridružovať ďalšie činnosti ako výroba zámkovej dlažby, opravy ciest, požičovňa náradia, výstavba inžinierskych sietí pre výstavbu rodinných domov, ale aj pestovanie zeleniny, výroba brikiet, štiepky či iné aktivity. K novším aktivitám patrí aj obecné kúpalisko, ktoré postavila obecná firma či pestovateľská pálenica, ktorú spúšťajú tohto roku. Pomocou obecného podniku postavili v obci už vyše sto bytov. Svoje služby ponúkajú aj okolitým obciam.
Základom bolo podľa Ledeckého poskytnúť Rómom prácu, vďaka ktorej sa mohli dostať aj z dlhovej pasce a mohli si skvalitniť aj svoje bývanie. Výstavba klasických murovaných domov priniesla so sebou aj výstavbu kúpeľní a zavedenie vody do každého obydlia, čo následne so sebou prinieslo efekt teplej vody. Akonáhle sa Rómovia dostali na istú úroveň, nechceli podľa Ledeckého klesnúť nižšie. Do obecnej firmy však nebrali každého a spomedzi nezamestnaných si vyberali tých najschopnejších, ktorí svojím príkladom motivovali ostatných. Boli roky, keď obecná firma zamestnávala aj sto zamestnancov, dnes ich je okolo 70 a veľká väčšina sú Rómovia, momentálne približne 90 percent.

Rómovia sa Staničnej ulici v Poprade. Snímka: rov

Problému sa treba venovať

Kým v Spišskom Hrhove išli cestou pokusov a omylov, dnes to majú podľa Ledeckého starostovia uľahčené tým, že už sú overené a odskúšané veci, ktoré fungujú. K tomu im od 1. mája tohto roku ponúka pomoc aj štát na základe zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. „Práca musí byť o normálnom pracovnom pomere. Samozrejme, nie všetci majú zručnosti, ale musí to byť na individuálnom princípe, čiže ak je zamestnanec dobrý, tak sociálny podnik mu poskytne benefity a pomôže mu dostať sa zo sociálnej núdze. U nás to trvalo desať rokov, kým sa nám podarilo drvivú väčšinu dostať na normálny štandard. Ak si niekto myslí, že to urobí za mesiac alebo za rok, jednoducho nie, lebo sme to roky devastovali,“ povedal Vladimír Ledecký. Zároveň však upozorňuje, že na sto percent sa tento problém nedá nikdy vyriešiť. Podstatné však je, aby sa tomuto problému začali samosprávy venovať.

Poprad-Matejovce. Ilustračná snímka: rov

Pripravuje sociálny podnik

Na základe vlastných skúseností Ledecký hovorí, že Poprad nemá rómsky problém. „Máte bohaté mesto, máte málo Rómov v segregovanej časti. To je problém, ktorý je riešiteľný a na takejto malej vzorke sa to vždy ľahšie rieši. Len nemám pocit, že sa tomu niekto venuje,“ dodal Ledecký. Podobný koncept, aký majú v Spišskom Hrhove, sa dá nastaviť aj v meste, hoci nie všetko, čo funguje v obci, funguje aj v meste. Vladimíra Ledeckého si na besedu do Popradu pozvalo občianske združenie Poprad-Matejovce. „Je to pre nás motivácia ako ísť ďalej. Keď zmeškáme príležitosť, tak sa dostaneme do priepasti, z ktorej sa bude ťažké dostať. My chceme s mestom spolupracovať, ale keď mesto doteraz nič nespravilo, tak my občania si musíme pomôcť sami,“ uviedol Ľuboš Stankoven zo združenia Poprad-Matejovce. Zdá sa, že vo veci zriadenia sociálneho podniku sa začali hýbať aj v Poprade. „Mesto pripravuje zámer na zriadenie takéhoto podniku na augustové zasadnutie mestského zastupiteľstva. Presné detaily budú známe po skompletizovaní materiálu,“ informoval hovorca mesta Marián Galajda.

Rastislav OVŠONKA