Súťaž vyhrala Hranovnica, no postúpiť by chcel len tretí Kežmarok

Hodnotíme prvú časť V. ligy – podtatranskej.

FK 1931 HRANOVNICA

Futbalisti z Hranovnice do jarnej časti vstupovali s jednobodovým mankom na lídra z Veľkej Lomnice, no v konečnom účtovaní pre nich znamenalo 67 bodov za 20 triumfov a 7 remíz ligový titul. „V zime nás opustil Marián Petruľa a Peter Kikta nám pomohol len v závere. Naopak, prišiel Denis Bednarčík, ktorý sa presadil strelecky i herne. Chceli sme hrať atraktívny futbal a aj zimnú prípravu sme orientovali na utvrdenie si tohto štýlu. Prvé jarné kolá sa však preložili a ani potom neboli terény dobré, takže nám trochu trvalo rozbehnúť sa. Náš herný prejav, ktorý sa nám lepšie predvádza na domácom ihrisku, sa prejavil aj vysokým počtom gólov či domácou neporaziteľnosťou. U súperov sme presadzovali ťažšie. Obrana je síce len druhá najlepšia, ale u nás aj defenzívni hráči často plnia ofenzívne úlohy a občas sa nestihnú vrátiť,“ hodnotil Jaroslav Kaprál, ktorého zverenci urobili posledný krok k titulu vo Veľkej Lomnici: „Už tri roky dozadu, kedy sme postupovali z okresnej súťaže, sme vyhrali ligu na ich úkor. Teraz sme mali vzájomný zápas pravdy, zvíťazili sme 1:3 a potvrdili, že sme najlepším mužstvom V. ligy – podtatranskej. Nehovoriac o tom, že na jeseň sme ich zdolali 5:0. Kvalita i skúsenosť sú na našej strane.“ Hranovnica sa na ceste za prvenstvom opierala najmä o harcovníkov ako Tomáš Sabo či Radoslav Krišanda, ale vo IV. lige – sever sa nepredstaví. „Vedenie klubu i obce sa rozhodli, že ostaneme v tejto súťaži. Štvrtá liga by totiž bola finančne aj z pohľadu cestovania náročnejšia. Čaká nás aj Slovenský pohár, ktorý zatraktívni letnú prípravu a mohli by sme privítať aj nejakého atraktívneho súpera. Káder by mal ostať pohromade, aj keď niektorí plánujú odchody, no malo by to byť v minimálnom množstve. Sme dobrá partia,“ doplnil Kaprál. (mik)

FK VEĽKÁ LOMNICA

Druhú priečku tak so 61 bodmi za 19 víťazstiev a 4 remízy obsadili veľkolomnickí futbalisti. „V zime odišiel iba Lapšanský, ale zo zahraničia sa vrátil útočník Baláž. Mali sme však viacero dlhodobo zranených hráčov, čo nám robilo problémy so zostavou. Celoročný cieľ skončiť do tretieho miesta sme splnili, aj keď sme po jeseni  chceli súťaž vyhrať. Medzi chlapcami neboli veľké rozdiely. Niekedy hral lepšie jeden, inokedy druhý. Vynikajúci výkon sme podali najmä v Olcnave. Takto som svoje mužstvo ešte vonku dovtedy nevidel hrať,“ povedal lodivod Zoltán Kubát a aj on sa vyjadril ku kľúčovému duelu sezóny: „Počas jarnej časti sme však vonku zaostávali za jesennými výkonmi, ale doma nám to až na posledný zápas s Hranovnicou celkom išlo. Stretnutie malo svoju úroveň, no my sme v prvom polčase nepremenili šance, súper sa potom ujal vedenia a nezvládli sme to. Medzi nami už je zdravá športová rivalita aj keď momentálne majú navrch, ale verím, že už to zlomíme. K prvému miestu im gratulujem, veď s nami vyhrali oba zápasy, takže si to zaslúžili.“ Ani Lomničania však nechcú prebrať postupovú pochodeň. „Pre nás spod Tatier je IV. liga náročná z pohľadu cestovania. Zopár našich chlapcov už IV. ligu hrávalo. Teraz majú rodiny a takmer každý zápas by sme museli chodiť za Branisko, čo je naozaj ďaleko. Keby zväz vymyslel súťaž od Ľubovne po Gelnicu, bolo by to iné. Veľké zmeny v kádri nenastanú. Máme vyhliadnutého jedného hráča, ale môže sa stať, že niekto odíde. Tiež by sme chceli dať príležitosť aj niekomu z dorastu a bojovať do tretieho miesta. Navyše sme sa už prihlásili aj do Slovenského pohára, kde po Ružomberku vieme, že môže prísť mužstvo, ktoré poteší divákov,“ ozrejmil Kubát. (mik)

1.MFK KEŽMAROK

Len o dva body za Veľkou Lomnicou zaostali Kežmarčania s 18 výhrami 5 remízami. „Pred jarnou časťou som mal obavy, pretože nám odišli dvaja kľúčoví hráči. Pod vedením nového trénera Milana Ondruša sme však s prípravou začali skôr a mužstvo bolo kondične výborne pripravené. Nepravidelná účasť niektorých chlapcov ale v nejednom prípade bránila ideálne pripraviť tím po taktickej stránke. Po ich príchode bolo našim hlavným heslom postúpiť do IV. ligy. V súťaži pôsobia dlhodobo zohraté tímy a v súbojoch vonku sa nám síce darilo získavať potrebné body, ale na druhej strane prišli zbytočné domáce zakolísania. Stanovený cieľ sa nám teda nakoniec nepodarilo naplniť. Napriek tomu považujem 3. miesto za maximálny úspech, ktorý má pre mňa význam, akoby sme skončili na čele tabuľky,“ hodnotil manažér 1. MFK Tibor Friedman, ktorého prekvapilo, že vedúce duo odmietlo postup: „Ako tretiemu celku sa nám naskytla vhodná príležitosť k postupu do IV. ligy. Bráni tomu však akýsi legislatívny predpis zo strany VsFZ. Doteraz sme sa nedočkali rozhodnutia, či sa nám brána do vyššej súťaže predsa len otvorí. Na pôsobenie medzi štvrtoligovou konkurenciou sme totiž aj výborne pripravení  aj zásluhou kvalitných investorov a zodpovednej práci v klube, ktorá je spojená s výchovou našich mládežníkov. Futbal sa u nás navyše po dlhšom čase dostal do správnych koľají aj po finančnej stránke. Seniorský tím je tak viac motivovaný, aby dosahoval ešte lepšie výsledky a hráči by mohli získavať aj potrebné skúsenosti práve vo vyššej súťaži. Aj väčšina družstiev nás považuje za veľmi kvalitné a zohrané mužstvo. Ďalšou vzpruhou do novej futbalovej sezóny by mohla byť aj účasť v Slovenskom pohári, kam sme si podali prihlášku.“ (mdc)

MŠK SLAVOJ SPIŠSKÁ BELÁ

Beľania opäť potvrdili svoj vysoký štandard aj v tomto ročníku patrili medzi elitu. S 56 bodmi za 16 triumfov a 8 remíz uzatvárajú najlepšie kvarteto súťaže. „Počas zimy v kádri zmeny síce nenastali, ale mali sme problémy so zraneniami na strategických postoch. Museli sme teda improvizovať, čo spôsobilo trochu iný herný prejav. Tí, ktorí nastúpili, nezahrali zle, ale každý je špecifický a mužstvu trochu trvá, kým si zvykne. Chceme sa postupnými protiútokmi dostávať k súperovej bráne, ale to bolo narušené. Problematická bola najmä pozícia strelca, lebo s jedným gólom sa ťažko vyhráva. Viazla nám konečná fáza v zakončení i pred ním,“ vysvetlil kormidelník Miroslav Barnáš a pokračoval: „Naša jar bola za posledné roky najslabšia, ale máme mladé mužstvo, ktorému občas chýbala skúsenosť a prišli výkyvy vo výkonoch.  Konečné umiestnenie je v pohode, ale po peknej jeseni sme mali iné ambície. Aj na chalanoch bolo vidieť, že chceli, ale nešlo im to. Mrzia nás najmä domáce remízy, lebo body z vonku potešia, ale doma je to stále mínus dva body aj keď na druhej strane, doma sme počas celej sezóny neprehrali. Potešilo ma najmä víťazstvo s Veľkou Lomnicou, pretože sme prehrávali 0:2, ale otočili sme na 6:3. Naopak, v Kluknave súper iba vyčkával a my sme mu vlastnými chybami dovolili skórovať.“ Ani v Spišskej Belej, ktorá sa opäť predstaví aj v Slovnaft Cup-e, neočakávajte žiadnu prestavbu kádra. „Spoliehať sa budeme na vlastných odchovancov a aktuálne mužstvo. Strelca si budeme musieť nájsť vo vlastných radoch. Alojz Dunka ním bol a potrebuje sa znovu naštartovať. Neverím, že zabudol strieľať góly,“ povedal Barnáš. (mik)