Zistenie PN: Výnimku nemajú, odpad zo žúmp sa dostáva aj do Hornádu. Čistička je v nedohľadne

Kravany sú stále bez čistiarne odpadových vôd. Prepad zo žúmp znečisťuje pôdu a nepriamo aj Hornád. Viacerí kompetentní dávajú od problému ruky preč.

Snímka: obeckravany.sk

V Kravanoch zatiaľ nevybudovali kanalizáciu, preto obyvatelia nemajú inú možnosť, ako prevádzkovať vlastnú žumpu alebo domácu čistiareň odpadových vôd.  Okrem toho je však zhruba 30 percent domov v obci napojených aj na kanalizačný zberač. Do neho vypúšťajú tzv. prepad – teda nadbytok odpadu, ktorý vznikne, ak majiteľ nezabezpečí odvoz odpadových vôd včas. Do roku 2009 vypúšťali tieto domácnosti prepad odpadových vôd priamo do Kravianskeho potoka, ktorý tečie stredom obce. Neželaným výsledkom bol nepríjemný zápach priamo v centre obce. Preto sa vtedajšie vedenie rozhod­lo vyriešiť túto situáciu, ale len čiastočne.

Kraviansky potok sa vlieva po 800 metroch od vyústenia kanalizačného zberača do Hornádu. Snímka: Peter Olekšák

„Aby bol stred obce čistejší, tak sa to riešilo tak, že sa na tých 700 metroch zakopala rúra a stiahla sa dole do recipientu, ktorý bude v budúcnosti slúžiť ako recipient pre čističku. V obci nie je problém, ale je pod obcou, nevyriešili sme ho. Zberač ústi do priľahlého ramena Kravianskeho potoka a ten potom po zhruba 800 metroch do Hornádu,“ vysvetľuje starosta Kravian Igor Gavalier.

Externé zdroje nenašli

Podľa Gavaliera je hlavný problém, že obec patrí do kategórie malých obcí do tisíc obyvateľov, pre ktoré sú nepriaznivé kritériá na čerpanie finančných prostriedkov z ministerstva životného prostredia z Environmentálneho fondu. „V roku 2018 ukončíme hrubú stavbu ČOV, až dostaneme financie z Environmentálneho fondu vo výške cca 165-tisíc eur. Podľa projektovej dokumentácie len technológia do ČOV bude stáť 500-tisíc eur,“ vraví Igor Gavalier. Obec tejto kategórie môže podľa jeho slov získať ročne len do 200-tisíc eur.

V obci nevedia nájsť projekt či iný zdroj peňazí, ktorý by im pomohol s čistiarňou odpadových vôd. Snímka: archív

V celej obci je momentálne 5,2 km ciest, kanalizáciu však majú zatiaľ položenú len na takmer 800 metrovom úseku v strede obce, kde vybudovali kanalizačný zberač. Pritom by podľa Igora Gavaliera okamžite v roku 2019 potrebovali dobudovať technológiu čističky i kanalizáciu na dvoch najdlhších uliciach, Západná a  IBV Široké. Čistička za peniaze z Environmentálneho fondu je beh na dlhé trate a starosta sa pýta, odkiaľ má vziať peniaze?

Uver nechcú

Podľa zákona o obecnom zriadení patrí úloha zabezpečiť odvádzanie a nakladanie odpadových vôd obci. Táto kompetencia je pre obec posilnená aj zákonom o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Zabezpečiť tieto služby pre obyvateľov z vlastných alebo iných zdrojov je teda úlohou obce. Čistiareň sa dá z Environmentálneho fondu budovať na etapy. „No pomocnú ruku samosprávam pri budovaní vodovodov podávajú aj iné rezorty. Obce s počtom obyvateľov nižším ako tisíc môžu pre túto oblasť využiť prostriedky aj napríklad v rámci Programu rozvoja vidieka  2014 – 2020, ktorý patrí pod rezort pôdohospodárstva,“ uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

  • STAV KANALIZÁCIÍ U NÁS
  • Podľa posledných oficiálnych informácií zo Správy o stave životného prostredia za rok 2016 dosiahol počet obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu 3 milióny 603-tisíc obyvateľov, čo predstavuje 66,36 % z celkového počtu obyvateľov
  • V roku 1993 bolo napojených na verejné kanalizácie 51,5 % obyvateľov oproti súčasným 66,36 %
  • Okres Poprad patrí medzi okresy s najvyššou mierou napojenia na verejnú kanalizáciu

Podľa Igora Gavaliera už skúšali všetky možnosti, no neúspešne. Ďalšia z možností je úver. „No tak to v žiadnom prípade. Nejaké úvery mi tu ostali po bývalom starostovi a zastupiteľstvo mi to rázne odmietlo. Rozpočet máme 400-tisíc eur na rok. Keď sa nám podarí ušetriť 20-tisíc, tak porobíme to, čo nám horí pod nohami,“ jasne odmietol Gavalier.

Znečistené sú vody aj pôdy

Okrem toho je tu aj otázka vplyvu na životné prostredie či dokonca legálnosti vypúšťania prepadu zo žúmp do Hornádu. V prvom rade, ak by všetci obyvatelia dávali žumpy čistiť predtým, než sa zaplnia, k prepadom by dochádzať ani nemalo. Prepady však sú bežné, potvrdil to Silvester Diabelko, riaditeľ Vikartovskej agrárnej spoločnosti, ktorá je v Kravanoch jedným z prevádzkovateľov odvozu odpadových vôd. Fekáliami je podmočená aj pôda, ktorú má v nájme.

Na podmočenej pôde sa bežná práca farmárov stáva nemožnou. Ilustračná snímka: jat

„Nemôžem pôdu obrobiť, lebo tam zapadnem,“ uviedol. Na to, aký vplyv má vypúšťanie prepadu odpadových vôd na životné prostredie, sme sa pýtali na Odbore starostlivosti o životné prostredie v Poprade. Vo vyhýbavom stanovisku sme odpoveď nenašli. Na negatívne vplyvy vypúšťania prepadu sme sa pýtali aj riaditeľa Správy NP Slovenský raj Tomáša Dražila, keďže Hornád preteká cez Slovenský raj. Podľa neho nemajú vedomosť o tejto skutočnosti, Kravany sa totiž nenachádzajú v kompetenčnom území Slovenského raja. „Ak je to pravda, situáciou sa má zaoberať Odbor životného prostredia okresného úradu v Poprade,“ napísal nám Tomáš Dražil.

Príbeh bude mať pokračovanie

Rovnako sme sa v stanovisku odboru životného prostredia nedozvedeli odpoveď na to, či má obec Kravany výnimku vypúšťania prepadu do potoka.

„Výnimku nemáme žiadnu.“

 

Igor Gavalier
starosta Kravian

Pýtali sme sa preto priamo starostu. „Výnimku nemáme žiadnu,“ priznáva starosta. Podľa jeho slov ide o časovanú bombu, nevedia zabezpečiť, aby v septikoch a žumpách nevznikali prepady. „Dnes je rok 2018 a my sme na chvoste, na hanbu,“ vraví starosta, ktorého v súvislosti s kanalizáciou trápi aj problém, ako pritiahnuť v tejto situácii ľudí do obce. V stanovisku odboru životného prostredia sa na záver uvádza: „Na základe podnetu Podtatranských novín orgán štátnej vodnej správy na preverenie skutočnosti uvedených v podnete vykoná štátny vodoochranný dohľad.“  Požiadali sme o informácie, ako dohľad dopadne, zatiaľ sme oficiálne stanovisko nedostali. Starosta Igor Gavalier uviedol, že dohľad už prebehol. „Povedia stále jedno a to isté – vyčistiť potok. V poriadku, potok vieme vyčistiť od plastových fliaš, ale ako vyriešiť tieto vývody, to je problematické zo strany obce,“ uviedol Gavalier.

Kraviansky potok dokážu vyčistiť od plastov,  pri prepadoch zo žúmp sú však stále bezradní. Snímka: jat

Prvou otázkou je, ako obec zabezpečí kanalizáciu, pretože je to jej kompetencia. Druhá otázka smeruje na odbor životného prostredia – ako to, že už vyše deväť rokov vypúšťajú v Kravanoch prepad odpadu do Hornádu pravdepodobne bez výnimky. O situácii vás budeme informovať.

Jana TOMALOVÁ