Historický kalendár – 32. týždeň

* 8. augusta sa narodil chovateľ a tréner koní, organizátor jazdeckého športu, poľnohospodársky inžinier Žigmund Bornemisza (8. 8. 1913 Košice – 5. 11. 1994 Kežmarok). V roku 1930 maturoval na jezuitskom gymnáziu v Päťkostolí a ukončil poľnohospodársku akadémiu v Debrecíne. Po druhej svetovej vojne hospodáril na matkinom majetku v Pečovskej Novej Vsi, potom na rôznych pozíciách vo viacerých štátnych majetkoch, naposledy v Toporci. Žil v Poprade. Venoval sa hlavne chovu koní a organizovaniu jazdeckého športu, čím sa stal legendou nielen na Slovensku, ale aj v Čechách a v Maďarsku. Od roku 1995 sa na jeho počesť koná v Tatranskej Lomnici preteky v jazdeckých disciplínach Memoriál Ing. Žigmunda Bornemiszu.

* 9. augusta sa narodil zverolekár a politik Roman Fraštia (9. 8. 1898 Námestovo – 18. 3. 1983 Kežmarok). Na gymnázium chodil v Trstenej a Žiline. V rokoch 1919 – 1924 študoval na Vysokej škole veterinárnej v Brne a roku 1927 získal doktorát. Pracovať začal v Kežmarku vo funkcii mestského veterinára, dokonca aj riaditeľa bitúnku. Ako uvedomelý Slovák sa zapájal do politicko-spoločenského diania v meste. Ako člen Slovenskej ľudovej strany bol v rokoch 1929 až 1934 poslancom Národného zhromaždenia ČSR a v rokoch 1941 až 1945 poslancom Snemu Slovenskej republiky. V období existencie Slovenskej republiky bol aj okresným veliteľom Hlinkovej gardy v Kežmarku. Napriek týmto vysokým funkciám pomáhal prenasledovaným, partizánom i židom. Po vojne pokračoval vo svojej veterinárnej práci a bol prijatý aj do Zväzu protifašistických bojovníkov. Od roku 1946 pôsobil aj ako predseda včelárskej organizácie, čo ešte viac zvýšilo jeho všeobecnú popularitu.

* 11. augusta sa narodil lekár a botanik Mikuláš Szontág (11. 8. 1843 Dolný Kubín – 2. 12. 1899 Starý Smokovec). Po gymnaziálnych štúdiách v Banskej Bystrici a v Šoproni odišiel do Viedne a roku 1868 získal na tamojšej univerzite doktorát všetkých vied lekárskych. Po promócii pracoval ako lekár v Budapešti. Vysoké Tatry navštívil prvýkrát roku 1864. V Kvetnici Velickej doliny ho upútala pestrá a vzácna kvetena. Už v roku 1873 sa začal zaoberať otázkou založenia malého sanatória. V roku 1875 začal s prípravnými prácami. Bývalí veľkoslavkovskí urbárnici mu prepustili 20 jutár lesa ako stavebný pozemok aj s potrebným materiálom na drevený objekt sanatória. Sanatórium v Novom Smokovci sprístupnili verejnosti 1. júla 1876 a hoci ho nestačili kompletne zariadiť, vystriedalo sa v ňom do obvyklej zimnej prestávky prvých 124 pacientov. Od roku 1885 sa Nový Smokovec dosť rýchlo rozrastal. Pribudli ďalšie szontághovské sanatória, ale aj hotely, penzióny a vily iných majiteľov.

* Pred 145 rokmi vznikol v Starom Smokovci Uhorský karpatský spolok. Spolok bol založený 10. augusta 1873 a za predsedu bol zvolený Gustáv Görgey zo Spišského Hrhova. Okrem neho mali veľkú zásluhu na rozvoji spolku aj profesori Ernest Grosz, Karol Koller, advokáti Jozef Engel, Pavol Kéler, statkár Karol Kostenszky a továrnik Samuel Kottlar. Sídlo spolku sa menilo. Prvým sídlom sa stal Kežmarok (1873 – 1883). Neskôr sa spolok presťahoval do Levoče (1884 – 1891) a do Spišskej Novej Vsi (1891 – 1918). Cieľom jeho činnosti bolo spoznávanie pohoria Karpát, a to najmä jeho centrálnej časti – Vysokých Tatier, ich vedecký výskum, sprístupnenie zaujímavejších oblastí, podnecovanie a rozvíjanie záujmu o toto horstvo vo všeobecnosti. Jeho pôsobnosť siahala okrem Slovenska aj na Dolnú zem Uhorska a na sever do sliezskeho Vroclavu. Do roku 1918 bolo založených 20 pobočiek spolku. Pracovne najtvorivejším a najintenzívnejším obdobím boli roky 1873 až 1883. Za prvé desaťročie bolo v spolku zapísaných okolo dvetisíc členov. Počas desiatich rokov mal spolok desať chát postavených vo Vysokých Tatrách. Spolok tiež postavil množstvo vyhliadkových veží či mostov.