Historický kalendár – 34. týždeň

» 21. augusta zomrel učeň Jozef Bonk (24. 7. 1949 Hôrka – 21. 8. 1968 Poprad). Bol učňom na Učňovskej škole vo Veľkej. Keď 21. augusta 1968 vpadli vojská Varšavskej zmluvy do Československa, ľudia spontánne vyjadrovali svoj odpor. V Poprade na Námestí Duklianskych hrdinov (dnes sv. Egídia) sa zhromaždilo vyše tritisíc ľudí, ktorí vlastnými telami bránili postupu okupantov prichádzajúcich na tankoch. Okolo 13-tej hodiny zazneli tragické výstrely zo sovietskych tankov č. 622 a 638, ktoré zasiahli 15 ľudí. Len 19-ročný Jozef Bonk na mieste podľahol ťažkému zraneniu v brušnej oblasti. Jeho pohreb v Hôrke za účasti asi tisíc ľudí bol dôstojnou demonštráciou proti surovej vražde i bezohľadnej okupácii. Neďaleko miesta vraždy Jozefa Bonka (dom č. 27) bola už v roku 1968 inštalovaná pamätná tabuľa, ktorú normalizátori odstránili. Znovu bola odhalená 6. februára 1990.

» 23. augusta zomrel lekár, priekopník tatranskej kúpeľnej liečby a zimných športov v Tatrách Michal Guhr (17. 3. 1873 Veľký Slavkov – 23. 8. 1933 Spišská Sobota, pochovaný vo Veľkom Slavkove). Študoval v rodnom Veľkom Slavkove, Kežmarku a maturoval v roku 1892 v Rimavskej Sobote. Medicínu vyštudoval na lekárskych fakultách univerzít vo Viedni, v Berlíne a v Budapešti. V rokoch 1895 a 1896 pôsobil ako vojenský lekár v posádkovej nemocnici vo Viedni a v rokoch 1896 a 1897 ako obvodný lekár pri Berehove na Ukrajine. V roku 1897 prevzal po svojom strýkovi Weszterovi prevádzku v Tatranskej Polianke a začal ju pretvárať na liečebnú osadu. V roku 1907 vyrástlo Guhrovou zásluhou prvé účelové sanatórium, ktoré bolo vybavené ústredným kúrením a spôsobilé celoročne slúžiť. Ústav sa po vojne orientoval predovšetkým na Basedowovu chorobu a na poruchy látkovej premeny. Vedecké práce Guhra vychádzali v domácej i zahraničnej medicínskej tlači. Bol predsedom Spolku spišských lekárov a lekárnikov i Spolku tatranských lekárov a podpredsedom Zväzu tatranských kúpeľov a sanatórií.

» 23. augusta sa narodil strojný inžinier, horolezec, športovec Viktor Lorenc (23. 8. 1843 Kroměříž, Česko – 21. 8. 1915 Levoča, pochovaný v Krompachoch). V roku 1868 na viedenskej polytechnickej univerzite získal diplom strojného inžiniera. Od roku 1870 pôsobil ako prevádzkový inžinier v železiarni Stará Maša v Krompachoch. Lorenc navštevoval Tatry najintenzívnejšie v období, keď pôsobil v Krompachoch. Členom Uhorského karpatského spolku bol od roku 1875. V spoločnosti vodcov Jána Pastrnáka a Jána Rumana zo Štôle našiel novú výstupovú trasu – Batizovskou próbou – na Gerlachovský štít. Medzi jeho ďalšie prvovýstupy patrí prechod Žabím sedlom z Doliny Rybieho potoka do Mengusovskej doliny s vodcom Jánom Rumanom ml. v roku 1875 a prvý výstup na Nákovu Končistej. Ako prvý po mene známy turista vyšiel v roku 1875 od Popradského plesa cez Sedlo pod Ostrvou na Ostrvu a v roku 1878 z Javorovej doliny na Javorové sedlo.

» 24. augusta zomrel lekár Ján Kuľa (10. 6. 1912 Dlhé Stráže – 24. 8. 1973 Poprad). Gymnázium skončil v Levoči v roku 1930. V roku 1936 promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po promócii pôsobil ako vojenský lekár v Nitre, neskôr ako okresný zdravotný referent v Levoči a okresný lekár v Kráľovskom Chlmci. Do Popradu prišiel v roku 1948 ako okresný lekár, neskôr ako praktický lekár a závodný lekár ČSD. Krátko pôsobil ako riaditeľ OÚNZ v Poprade. Popri funkcii lekára vykonával zdravotnícku osvetu, bol členom a funkcionárom Československého Červeného kríža. Publikoval odborné články v rôznych odborných časopisoch.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou.