Obnovili kroj s partou zo Slovenskej Vsi

Ženský kroj s partou z medzivojnového obdobia skompletizovala len pred pár týždňami Anna Konkoľová. Pre domácich by to mohol byť impulz, aby sa vrátili k svojim tradíciám.

Dcéry Anny Konkoľovej v slovenskoveskom kroji. Mária (vľavo) má kópiu party od pani Varholovej. Anna má pôvodnú partu po svojej prababke z medzivojnového obdobia. Snímka: AK

Slovenskoveský kroj je typ nemeckého kroja, ktorý mali na hornom Spiši viaceré dediny – Výborná, Podhorany, Toporec, Hniezdne či Lomnička. Keď spišských Nemcov po 2. svetovej vojne odsunuli z územia ČSR na základe dekrétov prezidenta Edvarda Beneša, zo Slovenskej Vsi sa kroj vytratil. Všetky krojové súčiastky, ktoré v tejto podtatranskej obci majú ľudia vo svojich truhliciach, pochádzajú z medzivojnového obdobia. Pôvodný ženský kroj aj s partou sa po desiatkach rokov podarilo obnoviť Anne Konkoľovej. Nebolo to však vôbec jednoduché.

Najprv obnovila kroje dcéram

„Babka mi darovala len časť kroja – „ľajbik“, „kidľu“ a „fartuch“ (vestu, sukňu a zásteru, pozn. red.). Babka mi dala aj fotografiu, na ktorej má 16 rokov. Rodičia jej dali ušiť kroj a presne tie „kidle“, ktoré má na fotografii, už zdedili moje dcéry, takže ich majú po prababke,“ vraví Anna Konkoľová, ktorá žije v Novej Ľubovni. Oboch rodičov – manželov Sebešovcov – má však v Slovenskej Vsi a folklóru sa venuje celý život. V tejto dedine nosili ženy hneď dve košele, jednu na druhej. Tá spodná musela byť tuho naškrobená z obyčajného plátna a navrch sa nosila ďalšia košeľa z vyšívanej bielej látky, volali to „putá“. „Babka mi už košele nedala, lebo povedala, že keď už nemala cez druhú svetovú vojnu plienky pre deti, tak všetko, čo bolo z plátna potrhala na plienky,“ hovorí o spomienkach svojej babky Anna Konkoľová.

U Anny Konkoľovej sa v skriniach nájde množstvo krojových súčiastok. Snímka: jat

Na tieto košele sa ďalej oblieka „ľajbik“, ktorý na pleciach nie je zošitý, ale zviazaný stužkami. Stuhy sú zaviazané aj na rukávoch a okolo pása. „Babka mi zdôrazňovala, že sa nepoužívala čisto červená stuha. Vyšívaná červená áno, ale jednofarebná nie. Mohla byť ružová, modrá, dokonca aj čierna mohla byť vyšívaná. Aj celý kroj bol tmavej farby,“ vysvetľuje Anna Konkoľová.

„Mama chodila z domu do domu a nikde už partu nemali. Niekde jej povedali: Ó, to my us vyručili, to bylo polamane, poodtarguvane perlicky. Nakoniec objavila tetu Varholovú, a tá mi požičala partu, ktorú dostala od svojej svokry. No to bola vzácnosť.“

 

Anna Konkoľová

Kompletný kroj zrekonštruovala pre obe svoje dcéry. Krojové súčiastky, ktoré im chýbali, dali podľa vzoru ušiť. Najväčšou výzvou však bola parta, jej rekonštrukcia si vyžiadala tri roky úsilia.

Z celej Slovenskej Vsi našli len tri party

Babka darovala Anne Konkoľovej aj „gontku“ a „viňusek“, teda čelenku a ozdobu do vlasov, ktoré boli súčasťou party. Babka jej však povedala, že slovenskoveská parta je zdobená oveľa bohatšie. Potom poprosila svoju mamu, aby spolu pozháňali partu, ktorú by mohol mať ktosi doma odloženú. A tak začali hľadať po dedine „portu“, v Slovenskej Vsi je to už vzácna vec. „Mama však chodila z domu do domu a nikde ju už nemali. Niekde jej povedali: Ó, to my us vyručili, to bylo polamane, poodtarguvane perlicky (Už sme ju vyhodili, bola polámaná, perličky boli odtrhnuté, pozn. red.). Nakoniec objavila tetu Varholovú, a tá mi požičala partu, ktorú dostala od svojej svokry. No to bola vzácnosť,“ hovorí Anna Konkoľová.

Naľavo je parta od pani Varholovej, v strede vidíte obnovenú partu a napravo partu po babke Anny Konkolovej. Snímka: jat

Podľa tejto party spravila kópiu. Bola to jediná parta, ktorú sa im v Slovenskej Vsi podarilo nájsť. Ďalšie typy party hľadala aj cez internet a hľadanie prinieslo ovocie. Ozvala sa zberateľka, ktorá Anne Konkoľovej poslala odfotenú „gontku“ s archaickým okrúhlym vzorom. Parta po babke má „vlnovkový“ vzor, tú od pani Varholovej zdobia zase hranaté tvary. „Gontki“ mali rôznu výzdobu, nebola presne určená. Poslednou bodkou pri rekonštrukcii party boli pravé vyšívané stuhy. Tie Anne Konkoľovej len pred mesiacom poslala zberateľka, s ktorou sa jej podarilo skontaktovať cez sociálne siete.

Vyšívané stuhy boli posledným prvkom obnovy party zo Slovenskej Vsi. Snímka: AK

Partu v Slovenskej Vsi nosili dievčatá na veľké sviatky, napríklad na Božie telo. Starší si spomínajú aj na pohreb rodáka z tejto obce, pomocného spišského biskupa Štefana Barnáša. Dievčatá nosievali spravidla „gontku“ a „viňusek“, stuhy patrili len na svadobnú partu.

Mužský kroj sa nezachoval

Celá rekonštrukcia kroja a party by mohla mať pridanú hodnotu. „Keby si niekto chcel urobiť partu, ako bola kedysi v Slovenskej Vsi alebo kroj, aký sa naozaj niekedy nosil, veľmi rada pomôžem. Dám im aj starodávne vzory, niekto si partu môže aj vyšiť, niekedy si dievčatá šili party samy,“ odkazuje Slovenskovešťanom Anna Konkoľová. Party môžu získať starodávny charakter. V Čechách začali opäť vyrábať strieborné aj farebné fúkané perly. „Potešilo by ma, keby niekto kto býva v Slovenskej Vsi alebo má odtiaľ predkov, si chcel kroj zachovať,“ vraví Anna Konkoľová.

Snímka: archív Michal Galgon

Ženský kroj aj s partou je kompletný, mužský kroj sa zatiaľ zrekonštruovať nepodarilo. Anna Konkoľová má len mužský „ľajbik“ po pradedovi.

Jana Tomalová