Historický kalendár – 37. týždeň

13. septembra sa narodil botanik a lekár Gustáv Grodkovský (13. 9. 1873 Ľubica – 21. 1. 1946 Ľubica). Po gymnaziálnom štúdiu v Kežmarku, navštevoval lekársku fakultu vo Viedni. Po škole pôsobil ako lekár v Ľubici, Ľubických kúpeľoch, Ruskinovciach, Tavarožnej a Vrbove. Bol milovníkom prírody, pozoroval zver, fotografoval a filmoval, bol rybárom i náruživým poľovníkom. Pričinil sa o zveľaďovanie a ochranu zveri v revíri obce Ľubica. Bol jedným z prvých, ktorí začali s prikrmovaním zveri v zimnom období. Správnymi chovateľskými opatreniami zlepšil jej kvalitu a hlavne jej trofejnú hodnotu. Venoval sa i botanike. Vo svojom herbári, ktorý sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, zhromaždil 2 450 rastlín. Dve tretiny tvoria jeho vlastné zbierky z okolia Ľubice a z oblasti stredného Slovenska.

15. septembra sa narodil horolezec a strojný inžinier Ivan Bortel (15. 9. 1943 Horná Lehota – 18. 5. 1970 Llanganuco, pohorie Cordillera Blanca, Peru). Absolvent Strojníckej fakulty Českého vysokého učenia technického v Prahe. Absolvoval mnoho výstupov na pieskovcoch, ale aj vo Vysokých Tatrách a v Alpách. Z najvýznamnejších tatranských výstupov: zimný výstup Stanislawského cestou v severnej stene Malého Kežmarského štítu (1963), zimný výstup Korosadowiczovou cestou na Prostredný hrot (1965), prvovýstup severovýchodnou stenou Prostredného hrotu (1965), 2. výstup direttissimou Malého Kežmarského štítu (1965), západnou stenou cez Hokejku na Lomnický štít (1967), zimný výstup direttissimou v severovýchodnou stenou pravým kuloárom Prostredného hrotu (1968). Zahynul 26-ročný po nešťastnom pošmyknutí sa a následnom páde počas tragickej expedície v Peru, keď zvyšných štrnásť členov výpravy o trinásť dní pochovala lavína pod Huascaránom.

15. septembra sa narodil učiteľ, prírodovedec Gustáv Július Geyer (15. 9. 1828 Bialsko-Biala, Poľsko – 28. 9. 1900 Spišská Nová Ves). Roku 1840 sa s rodičmi-súkenníkmi presťahoval na Spiš, do Ľubice. Absolvoval kežmarské gymnázium. Ako vychovávateľ a učiteľ pôsobil na rôznych miestach stredného a východného Slovenska a napokon od roku 1871 na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Celých 22 rokov robil pravidelné meteorologické, zoofenologické a pomologické pozorovania a ich výsledky zverejňoval v spišskej periodickej tlači. Bol členom výboru Uhorského karpatského spolku a aktívne sa podieľal na zakladaní bývalého Karpatského múzea v Poprade. Pomáhal budovať jeho zoologické zbierky a bol autorom jeho prvej zoologickej expozície. V Poprade absolvoval aj niekoľko prednášok s prírodovedeckou a ekologickou tematikou.

16. septembra sa narodil pedagóg, jazykovedec, etnograf Fridrich Repp (16. 9. 1903 Liberec, Česko – 14. 10. 1974 Bad Hall, Rakúsko). Študoval na nemeckej univerzite v Prahe. Stal sa profesorom evanjelického nemeckého gymnázia v Kežmarku. V rokoch 1927 až 1928 zoradil kežmarský a popradský mestský archív. V rokoch 1930 až 1938 bol profesorom na gymnáziu v Prešove, roku 1939 školským radcom vo Viedni a Liberci, kde aj habilitoval v slavistike. Slúžil v armáde. Do roku 1946 bol v zajatí. Bol vyhlásený za občana bez štátnej príslušnosti a až roku 1956 mohol znova nastúpiť ako učiteľ na gymnáziu vo Viedni. Roku 1964 sa stal profesorom pre bohemistiku. Bol redaktorom ročenky Karpathenjahrbuch 1960/61. Publikoval o dejinách a folkloristike karpatských Nemcov, o slovanských a staročeských cirkevných Nemcoch, o slovanských a staročeských cirkevných rukopisoch a zbieral karpatskonemecké ľudové piesne. V rokoch 1928 – 1938 bol spolupracovníkom novín Karpathenland.

Pripravený v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.