Kniha Jána Olejníka o krojoch spod Tatier je na svete

Na Folklórnych slávnostiach v Batizovciach túto sobotu uvedú knihu Ľudový odev na južnom úpätí Vysokých Tatier.

Snímka: Ľudový odev na južnom úpätí Vysokých Tatier.

Táto kniha mapuje obce Batizovce, Gerlachov, Mengusovce, Štôla a Lučivná. Je to prepísaná výskumná úloha, ktorú etnograf Ján Olejník robil ako pracovník výskumnej stanice TANAP-u. Jej vydania sa však už nedožil, 20. apríla 2017 zomrel vo veku nedožitých 96 rokov. Výskum Jána Olejníka do podoby monografie dotiahol Ján Levocký. Na vydaní sa finančne spolupodieľali obce Batizovce, Gerlachov, Mengusovce a Štôla. Na obálke nenájdete Lučivnú, táto obec po vydaní vlastnej monografie totiž nemala financie na ďalšiu. V knihe sa však dočítate o histórii a ľudovom odeve aj tejto dediny.

S vydaním čakal od roku 1989

Ján Olejník skúmal ľudový odev na južnom úpätí Vysokých Tatier. „Bola to jeho srdcová záležitosť. V týchto dedinách mal svojich informátorov, ktorých navštevoval viac ako 20 rokov a tieto poznatky potom spracoval do výskumnej úlohy,“ vraví Ján Levocký, ktorý sám pochádza z Batizoviec.

„Niektoré veci môžeme nájsť už len v tejto knihe. Napríklad „hejptuch“ (ručník, do ktorého zavili začepčenú mladuchu, pozn. red.), to by už dnes asi nikto nepoznal. Alebo „čuha“, (mužská dlhá halena z hrubého súkna, pozn. red.), pochybujem, že doma má ešte niekto „čuhu“, už je zachytená len na fotografii.“

 

Ján Levocký
spoluautor

Táto kniha odišla do tlače už na jeseň 1989. Po zmene politických pomerov sa mu rukopis vrátil. Ján Olejník si ho odkladal a stále mal túžbu vydať knihu ako monografiu. Problémom však boli peniaze, keďže kniha mapuje len päť obcí. V roku 2016 sa podarilo na Prešovskej univerzite vydať aspoň 200 kusov brožúr s odbornými textami a zopár fotografiami. „Keď sa to dostalo Jánovi Olejníkovi do rúk, na jednej strane bol potešený, že sa niečo urobilo. Na druhej strane bol sklamaný, lebo mal o tom inú predstavu,“ vraví Ján Levocký.

Snímka: Ľudový odev na južnom úpätí Vysokých Tatier.

20 rokov výskumu

Za Jánom Olejníkom chodil do sanatória v Štrbe, kde strávil etnograf posledné mesiace života. „Často som nosil so sebou rukopis a diktafón, lebo niektoré veci mi neboli jasné. Povedal mi, aby som to dotiahol,“ spomína Ján Levocký. Pôvodne plánovali nafotiť exponáty, na ktoré sa vo výskumnej úlohe Olejník odvolával. Niektoré však už v múzeu ani nie sú, preto bolo potrebné doplniť novšie fotografie či akvarely. Prianím autora tiež bolo, aby sa brožúra s jeho výskumom dostala do každej zo spomínaných obcí. Pri tejto príležitosti Ján Levocký požiadal starostov, aby sa spojili a vydali monografiu. Tento rok sa to podarilo a práca Jána Olejníka nakoniec predsa len vyšla ako monografia. Vydalo ju vydavateľstvo JADRO z Kežmarku.

Na obálke knihy vidíme dievčatko z Batizoviec. Snímka: Ľudový odev na južnom úpätí Vysokých Tatier.

Čuha už z dedín vymizla

Kniha podrobne opisuje jednotlivé krojové súčiastky, ich vznik, vývoj a to, ako sa nosili do 70. rokov 20. storočia. Tieto dediny tvoria predel medzi Liptovom a Spišom a majú špecifické nárečie aj obliekanie. Vybudovanie Svitu spôsobilo, že mnohí ľudia zamenili poľnohospodársky spôsob života za prácu v meste. Ľudia zmenili aj štýl obliekania a v týchto obciach kroje takmer vymizli. „Niektoré veci môžeme nájsť už len v tejto knihe. Napríklad „hejptuch“ (ručník, do ktorého zavili začepčenú mladuchu, pozn. red.), to by už dnes asi nikto nepoznal. Alebo „čuha“, (mužská dlhá halena z hrubého súkna, pozn. red.), pochybujem, že doma má ešte niekto „čuhu“, už je zachytená len na fotografii,“ vraví Ján Levocký. Niektoré odevné súčiastky už podľa Levockého vymizli celkom, a to hlavne preto, že boli z ovčej vlny a mole urobili svoju prácu. Monografia zachytáva aj historické pomery na južnom úpätí Vysokých Tatier.

Jana TOMALOVÁ

Čítajte tiež:

Etnograf Ján Olejník sa dožíva 95-ky

http://www.podtatranske-noviny.sk/2016/05/etnograf-jan-olejnik-sa-doziva-95-ky/

Na rozlúčku s Jánom Olejníkom

http://www.podtatranske-noviny.sk/2017/05/na-rozlucku-s-janom-olejnikom/