Od vzniku Česko-Slovenska rok po roku: 1975

Spomienka na majstra štetca

Organizácia spojených národov vyhlásila rok 1975 za Medzinárodný rok ženy. Následne Francúzsko legalizovalo potraty. Saigon kapituloval a o osude vietnamskej vojny bolo rozhodnuté. Na Mount Everest vystúpila prvá žena Junko Tabei z Japonska. Vo vesmíre sa uskutočnilo stretnutie dvoch kozmických lodí Sajuzu 19 a Apolla 10. Gustáv Husák ako prezident ČSSR podpísal pakty OSN o ľudských právach.
V roku 1975 mal v Poprade veľkú výstavu obrazov akademický maliar Josef Olexa. Môj svokor mi vtedy s veľkou hrdosťou ukazoval tri jeho obrazy a pridal k tomu aj niekoľko historiek ich spoločnej známosti. Vlastne až vtedy som pochopil, akou osobnosťou popradského a podtatranského kultúrneho života Josef Olexa bol.
Rodák z Brandýsa nad Labem (1901) sa s Vysokými Tatrami, presnejšie so Štôlou, zoznámil v roku 1937 – a učarovala mu. Vytvoril sériu obrazov, veľmi pôsobivých, rešpektujúcich kultúru ľudu, ale aj so znakmi onoho romantického českého nazerania na slovenské ľudové umenie a život vôbec. Je zaujímavé, že v tom čase v Tatrách už pôsobil Antonín Bečvář, rovesník Olexu a tiež rodák z Brandýsa. Nie je pritom záznam o tom, že by sa v Tatrách stretli. Môžeme však predpokladať, že sa tak stalo.
Josef Olexa prešiel maliarskou školou významného českého maliara Engelmüllera, jednou z najuznávanejších, ktorá mala dokonca tú výsadu, že si mohla študentov, pre veľký záujem o štúdium, vyberať. Takto vyzbrojený vedomosťami a zručnosťou sa venoval pedagogickej práci. V roku 1960 mal výstavu svojich tatranských obrazov dokonca na troch miestach naraz v podtatranských výstavných miestnostiach, čo bolo impulzom pre školské orgány okresu. Josef Olexa dostal ponuku, aby na popradskej Ľudovej škole umenia založil a viedol výtvarný odbor. Jeho odborným vedením prešiel taký významný slovenský maliar, akým je Peter Pollág, vynikajúca výtvarníčka Eva Končeková či dlhoročný výtvarný pedagóg Pavol Štinčík.
Pôsobenie Josefa Olexu v Poprade sa skončilo v roku 1968, keď sa vrátil do Brandýsa nad Labem.V Poprade na už spomenutej výstave vystavoval rok po osobnej tragédii, bola to jeho prvá výstava po návrate k výtvarným aktivitám. A bol to hold českému umelcovi a vďaka za to, čo pre náš región urobil.

Mikuláš Argalács